NR SR s ochrannými opatreniami na pracovných trhoch súčasných krajín EÚ voči novým členom)
Poslanci NR SR schválili 4. marca 2004 Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k uplatneniu prechodných období na voľný pohyb osôb v členských štátoch Európskej únie po 1. máji 2004, v ktorom vyzvali vládu SR, aby vyjadrila oficiálny a zásadný nesúhlas voči obmedzeniam voľného pohybu osôb na pracovné trhy členských štátov EÚ a žiadali vládu, aby o svojom stanovisku informovala vlády štátov, ktoré takéto opatrenia prijali, resp. prijatie predmetných opatrení po rozšírení EÚ avizovali. Poslanci ďalej požiadali predsedu vlády SR, aby o splnení tohto uznesenia informoval NR SR na májovej schôdzi parlamentu.
Práca v EÚ po rozšírení (zdroje: www.euroinfo.gov.sk, www.profesia.sk)
Voľný pohyb pracovných síl bol pred májovým rozšírením EÚ jednou z najkontroverznejších a najdiskutovanejších tém. Niektoré členské štáty si už v pri vstupných rozhovoroch s kandidátskymi štátmi (pozri HESO 4/2002) presadili až 7-ročné prechodné obdobie, počas ktorého akýkoľvek štát Únie, vrátane nových členov, môže obmedziť zamestnávanie pracovníkov z iných krajín EÚ.
Následne, pred koncom druhého roku po vstupe, majú členské štáty vypracovať a podať Európskej komisii prehľad fungovania vnútroštátnych opatrení spolu s návrhom, či chcú pokračovať v uplatňovaní vnútroštátnych opatrení počas ďalších 3 rokov, alebo či majú v úmysle uplatňovať voľný pohyb pracovníkov. Po 5 rokoch môžu členské štáty predĺžiť uplatňovanie reštrikcií na pracovný trh, a to len v prípade vážnej nerovnováhy na ich trhu práce. Musia tiež predložiť dôkazy, že pracovníci z nových členských štátov naďalej ohrozujú ich domáci pracovný trh. Aj v prípade, že krajiny EÚ otvoria občanom nových členských krajín svoj pracovný trh bez akýchkoľvek obmedzení, majú počas 7 rokov od vstupu nových krajín do EÚ možnosť kedykoľvek zaviesť ochranné opatrenia.
Niektoré krajiny - Švédsko, Holandsko, Dánsko, Veľká Británia a Írsko už pri vstupných rokovaniach oznámili, že nebudú uplatňovať žiadne reštrikcie. Tieto vyhlásenia však začali prehodnocovať a meniť. Krátko po rozšírení EÚ ani jedna z krajín predošlej pätnástky neotvorila svoj pracovný trh úplne, aspoň nie pre 8 vstupujúcich krajín bývalého komunistického bloku.
Reštrikcie sa netýkali Malty a Cypru, na ktoré sa prechodné obdobia nevzťahujú. Nevzťahujú sa ani na osoby legálne zamestnané v EÚ najmenej 12 mesiacov pred 1. májom 2004 a na ich rodiny.
Súčasne platí, že staré členské krajiny EÚ dodatočne zaviedli preferenciu pre štátnych príslušníkov nových členských krajín voči pracovnej sile z nečlenských štátov Únie. Slovenská republika môže tiež na štátnych príslušníkov z niektorého starého i nového členského štátu Únie uplatniť vnútroštátne opatrenia (s výnimkou Cypru a Malty), nad čím však SR na rozdiel od Českej republiky, Slovinska, Poľska a Maďarska neuvažovala. Posledné 3 menované krajiny nakoniec uplatnili recipročné reštrikčné opatrenia voči pracovným silám zo starých členských štátov Únie.
Noví členovia si navzájom neobmedzili prístup na svoje pracovné trhy. Právo na rovný prístup k pracovným príležitostiam v rámci EÚ je obmedzené v niektorých oblastiach verejného sektora, napr. v armáde, polícii, súdnictve, daňovej správe a v diplomacii.
Prístup na pracovný trh jednotlivých krajín EÚ-15:
Nemecko, Rakúsko
Tieto dve krajiny sú najtvrdšími zástancami obmedzovania prílevu pracovných síl z nových krajín EÚ. Sú zatiaľ odhodlané ochranné opatrenia praktizovať až 7 rokov. Práca v týchto krajinách tak bude pre záujemcov z 8 nových štátov Únie naďalej možná len na pracovné povolenie.
Rakúsko prijalo najtvrdšie opatrenia. Napríklad rodinní príslušníci získajú slobodu pohybu na pracovnom trhu až po 18 mesiacoch. Rakúska vláda každoročne veľmi prísne stanovuje kvótu na prijatie cudzincov na svoj trh práce. Pracovné povolenia sú vydávané len za určitých podmienok s ohľadom na domácu pracovnú silu a dodržiavanie rakúskych mzdových a pracovných štandardov.
Povolenie sa vydáva väčšinou na dobu určitú, najviac však na 1 rok.
Na základe bilaterálnej dohody medzi Nemeckom a Slovenskom sú možné nasledovné typy zamestnania: sezónne zamestnanie (3 mesiace v kalendárnom roku v poľnohospodárstve, lesníctve, vo vinárstve, v hoteloch a reštauráciách, na pílach alebo pri spracovaní ovocia a zeleniny), dlhodobé zamestnanie (12 mesiacov s možnosťou predĺženia o 6 mesiacov; ročný kontingent – 1000 zamestnancov zo SR) a letné brigády pre študentov vysokých škôl. Nemecko obmedzilo aj vykonávanie niektorých služieb na svojom území, konkrétne ide o stavebníctvo, priemyselné čistenie a navrhovanie interiérov.
Francúzsko
Predpokladá sa 5-ročné prechodné obdobie (Francúzsko pôvodne plánovalo uplatnenie 2-ročného prechodného obdobia). Procedúry by však mali byť flexibilné, v závislosti od sektoru či regiónu.
Reštrikcie by sa nemali týkať študentov, výskumníkov, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) či poskytovateľov služieb. S Francúzskom má SR bilaterálnu dohodu - 300 mladých odborníkov vo veku od 18 do 35 rokov môže ročne pracovať bez pracovného povolenia od 3 do 12 mesiacov z možnosťou predĺženia na 18 mesiacov.
Holandsko
Prehodnotilo svoje pôvodné liberálne vyhlásenie z predchádzajúcich rokov, z obdobia predvstupových rokovaní, kedy nechcelo obmedzovať uchádzačov o zamestnanie z nových členských krajín. Holandská vláda najprv navrhla zaviesť na prvý rok kvótu 22 000 pracovníkov z nových členských krajín, no potom schválila ešte aj ďalšie obmedzenie - tzv. test obsaditeľnosti miesta. V praxi to znamená, že holandskí zamestnávatelia musia avizovať úradu práce voľné pracovné miesto minimálne 5 týždňov pred podaním žiadosti o pracovné povolenie uchádzača o zamestnanie z nového členského štátu EÚ, pri dodržaní podmienky, že sa niekoľkokrát neúspešne pokúsil obsadiť voľné pracovné miesto uchádzačom z Holandska alebo starej členskej krajiny EÚ.
Holandsko uvádzalo ako dôvod pre zavedenie reštrikčných opatrení nárast imigrácie, zhoršenie ekonomickej situácie a stúpajúcu nezamestnanosť za ostatné 2 roky. Holandské úrady prisľúbili, že urýchlia procedúru udeľovania pracovných povolení pre občanov z 8 nových členských krajín.
Zrýchlená procedúra (1-2 týždne) by mala byť uplatňovaná hlavne na tie sektory holandského hospodárstva, kde je nedostatok pracovnej sily (napr. doprava, poľnohospodárstvo, opatrovateľstvo, zdravotníctvo, sektor informačných technológií). V takom prípade nebude musieť zamestnávateľ dokazovať, že na pracovné miesto nemá záujemcu z Holandska alebo "starej" EÚ.
Holandsko vyhlásilo, že po roku môže prehodnotiť svoje opatrenia.
Portugalsko
Pravdepodobne uplatní 2-ročné prechodné obdobie. Zaviedlo kvótu 6500 pracovných síl z nových členských krajín. Portugalské firmy, ktoré chcú zamestnať cudzincov, musia uzavrieť dohodu s portugalskou vládou o maximálnom počte cudzincov, ktorých môžu zamestnať a požiadať ministerstvo práce o udelenie povolenia. Každá jedna žiadosť sa prehodnocuje individuálne.
Taliansko
2-ročné prechodné obdobie. Talianska vláda povolila pre rok 2004 vydanie 20-tisíc pracovných povolení pre pracovníkov z nových členských krajín EÚ, nevylučovala však, že ich počet sa môže zvýšiť. Nakoniec vydala v októbri 2004 dekrét, ktorým stanovila dodatočnú kvótu pre 16-tisíc pracovníkov na sezónne práce najmä v poľnohospodárstve. V roku 2005 bude môcť vstúpiť na taliansky pracovný trh maximálne 79 500 pracovníkov z nových členských štátov.
Uprednostňované sú žiadosti o sezónne práce v maximálnej dĺžke 9 mesiacov v oblasti pôdohospodárstva a hotelovej turistiky.
Grécko
2-ročné prechodné obdobie. Grécky úrad práce vykoná prieskum na trhu práce s cieľom zistiť, či neexistuje na toto konkrétne miesto aj grécky kandidát z radov nezamestnaných alebo cudzinec s udeleným povolením na pobyt v Grécku. Táto fáza môže trvať aj 3 mesiace. V súčasnosti nemá Grécko so Slovenskom dohodu o sezónnych prácach, ktoré možno vykonávať maximálne 6 mesiacov v jednom kalendárnom roku.
Španielsko
Pravdepodobné je 2-ročné obmedzenie s výnimkou pre sezónne práce v turistickom ruchu a v poľnohospodárstve do 180 dní a pre samostatne zárobkovo činné osoby. V prechodnom období získa občan SR pracovné miesto v Španielsku iba v takom prípade, keď sa oň nezaujíma španielsky uchádzač o prácu.
Belgicko
Plánuje obmedziť potenciálny prílev pracovnej sily minimálne na 2 roky od rozšírenia. Povolenie na obsadenie pracovného miesta je udelené len vtedy, ak nie je možné obsadiť ponúkané miesto uchádzačom z belgického trhu práce, a to ani po zodpovedajúcom odbornom zaškolení. Študenti pracujúci v Belgicku počas prázdnin nebudú potrebovať pracovné povolenie.
Luxembursko
Luxembursko pôvodne plánovalo otvoriť svoj pracovný trh hneď po májovom rozšírení EÚ, avšak nakoniec zaviedlo 2-ročné prechodné obdobie. Medzi Luxemburskom a Slovenskom platí bilaterálna dohoda, na základe ktorej možno v krajine zamestnať bez ohľadu na stav domáceho trhu práce 20 občanov SR. Obmedzované nie sú stáže pre študentov.
Fínsko
Minimálne 2 roky bude Fínsko zamestnávať osoby z nových členských krajín len v prípade, že fínsky úrad práce nedokáže v "rozumnom čase" na dané miesto nájsť fínskeho občana. Pracovné povolenie sa vydáva väčšinou na obdobie 1 rok súčasne s povolením na pobyt. Pri dlhšej práci sa dá predĺžiť. Povolenie treba aj v prípade krátkodobého pracovného pomeru. Reštrikcie sa nebudú uplatňovať na sezónnych pracovníkov a pre tých "nových" občanov EÚ, ktorí sú vo Fínsku pre iný
dôvod než hľadanie si zamestnania (podnikanie, rodinní príslušníci pracovníkov, študenti).
Prechodné obdobia sa nebudú týkať voľného pohybu pracovnej sily v rámci voľného poskytovania služieb.
Dánsko
Pôvodne vyhlasovalo, že pracovný trh otvorí úplne. Následne však dánska vláda zvažovala dva možné spôsoby reštrikcií: obmedzenie prístupu len na niektoré sektory hospodárstva či konkrétne vybrané regióny, alebo úplné zavedenie prechodnej lehoty. Dánska vláda sa nakoniec rozhodla uplatňovať 2-ročné prechodné obdobie. Prijala zákon obmedzujúci vydávanie pracovných povolení a poskytovanie sociálnych výhod. Pracovné povolanie získajú zamestnanci na plný úväzok, pričom musia byť zamestnaní v súlade s podmienkami kolektívnych zmlúv, resp. s dánskymi mzdovými tarifami, teda ich pracovné podmienky, mzda a sociálne výhody musia zodpovedať dánskemu štandardu. Podmienkou je aj získanie povolenia k pobytu od dánskeho imigračného úradu.
Sprísnenie legislatívy sa týka aj dočasnej práce. Cudzinci z 8 nových členských krajín, ktorí v Dánsku pracovali cez agentúry sprostredkúvajúce dočasné zamestnanie, doteraz pracovné povolenie nepotrebovali. Dôvodom dánskych reštrikcií bola snaha zabrániť "sociálnemu dumpingu". Vláda sa k pritvrdeniu odhodlala pod tlakom odborových organizácií, ktoré sa sťažovali na nelegálnu prácu, najmä v stavebníctve a poľnohospodárstve. Reštrikcie sa netýkajú občanov, ktorí chcú začať v Dánsku podnikať. Dánsko vydalo od mája 2004 do konca januára 2005 1438 pracovných povolení pre občanov z 8 nových členských krajín EÚ.
Veľká Británia, Írsko
Tieto krajiny pôvodne vyhlasovali, že pracovný trh úplne otvoria, neskôr hovorili o obmedzení sociálnych dávok. Nárok na príspevky zo sociálneho systému získajú zamestnanci z nových členských krajín až po 2 odpracovaných rokoch u britského, resp. írskeho zamestnávateľa. Veľká Británia ani Írsko však neuplatňujú žiadne prechodné obdobie. Na zamestnanie na ostrovoch teda netreba mať pracovné povolenie.
Ak získa občan z novej členskej krajiny prácu dlhšiu ako 1 mesiac a podpíše pracovnú zmluvu, musí sa do 30 dní od nástupu do zamestnania zaregistrovať na úrade ministerstva vnútra, keďže podlieha systému registrácie pracovníkov, tzv. Working Registration Scheme. Britská vláda o tomto opatrení rozhodla v súvislosti s obavami, že pracovný trh zahltia ľudia z nových členských štátov. Registračné potvrdenie má ročnú platnosť a čas na jeho získanie chcú Briti urýchliť z vyše 1 mesiaca na 2 týždne. Žiadne obmedzenia na trhu práce neplatia pre samozamestnávateľov, ani pre rodinných príslušníkov občanov EÚ-8, ktorí už majú povolenie pracovať v Británii. Od rozšírenia EÚ v máji 2004 do konca roku 2004 sa vo Veľkej Británii za účelom zamestnania zaregistrovalo 133-tisíc občanov z 8 nových členských krajín EÚ, pričom až okolo 40% z nich pracovalo v Británii aj pred 1. májom 2004. Slováci tvorili tretiu najpočetnejšiu skupinu a desatinu všetkých záujemcov o prácu (podľa berlínskeho Deutsches Institut für Wirtschaftsforschung, ktorý použil inú metodiku, mohol byť počet ľudí, ktorí migrovali za prácou počas roku od rozšírenia z 10 nových do starších členských krajín EÚ, odhadnutý na 150 000, z toho vyše tretina prišla do Veľkej Británie.
Írsko otvorilo svoj pracovný trh pre obyvateľov nových krajín, ale naznačilo, že v prípade potreby môže pristúpiť k opatreniam, ktoré zabránia zneužívaniu sociálneho systému. Sprísnený prístup k sociálnym dávkam by sa však mal aplikovať voči všetkým krajinám EÚ a štátom Európskeho hospodárskeho priestoru (EÚ a Lichtenštajnsko, Nórsko a Island). Aj v Írsku je povinnosťou záujemcu o prácu registrácia.
Švédsko
V švédskom parlamente sa nepodarilo presadiť zavedenie 2-ročného prechodného obdobia na otvorenie pracovného trhu. Švédsko sa stalo jedinou krajinou pôvodnej európskej pätnástky, ktorá postupne bez akýchkoľvek podmienok otvorila svoj pracovný trh pre občanov nových členských krajín EÚ. Na rozdiel od Veľkej Británie a Írska totiž neobmedzila ani prístup k svojim sociálnym dávkam. Vo februári 2004 však švédska vláda uvažovala udeľovať pracovníkom z nových krajín povolenie na pobyt len na jeden rok, kým ostatní občania EÚ získavajú povolenie na 5 rokov.
Švédska vláda očakávala, že z východnej Európy príde asi 10 000 ľudí hľadajúcich prácu (v rokoch 2002 a 2003 to bolo po 6000).
Reštrikčné opatrenie voči pristupujúcim krajinám nie sú pri rozširovaní Únie novinkou. V doterajšom rozširovaní EÚ boli uvalené na Grécko, Španielsko a Portugalsko. Prechodné obdobia od 7 do 10 rokov boli následne skrátené, keď sa ukázalo, že obavy zo zaplavenia trhu práce v ostatných štátoch EÚ boli neopodstatnené.
Podľa štúdie Eurobarometer by migrácia ľudí zo štátov EÚ-10 do EÚ-15 predstavovala aj pri plnej slobode pohybu pracovnej sily v najbližších 5 rokoch len asi 1% celej pracujúcej populácie nových členských krajín. Aj analýza britskej University of Manchester konštatuje, že veľké obavy z masívnej migrácie lacných, nekvalifikovaných pracovných síl z nových členských krajín na západ neboli odôvodnené. Chuť obyvateľstva v nových členských krajinách EÚ sťahovať sa za prácou je slabá. Hlavná migračná vlna prebehla pred rokom 2004.
Slovenský minister zahraničných vecí Eduard Kukan vyzval na prehodnotenie zavedených
prechodných obmedzení. Vývoj podľa neho dokázal, že z nových členských krajín neodchádzajú nijaké migračné vlny, ktoré by zaplavili trhy práce pôvodných členských štátov EÚ. Zdôraznil, že pracovné obmedzenia sú na Slovensku vnímané negatívne, pričom táto otázka je veľmi dôležitá aj z pohľadu chápania významu a fungovania EÚ.
Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:
Všetci členovia hodnotiacej komisie vnímajú uplatnenie prechodných období na voľný pohyb osôb z nových členských krajín EÚ na pracovný trh starých krajín EÚ negatívne. Rozdielnosť názorov sa však vyskytla pri hodnotení zmysluplnosti protestného uznesenia NR SR k tejto problematike.
Podľa mnohých odborníkov bol dôrazný protest potrebný, keďže prechodné obdobia zo strany starých členských štátov EÚ vytvárajú nerovnováhu a porušenie základných princípov fungovania spoločného trhu, ktorý predpokladá aj slobodný pohyb osôb, a teda aj pracovných síl. Dôležitý bude ďalší vývoj na pracovnom trhu EÚ, skutočný záujem Stredo- a Východoeurópanov, ale tiež rozumný politický tlak na štáty EÚ. Z tohto pohľadu bolo uznesenie NR SR hodnotené ako v princípe pozitívne a pragmatické, bez zbytočných protiopatrení alebo silných vyhlásení. Odborná verejnosť dúfa, že už čoskoro staré krajiny EÚ prehodnotia svoj ochranársky postoj a otvoria svoje pracovné trhy. Treba rokovať, treba hovoriť o tom, že kto obmedzuje prístup na svoj trh práce, poškodzuje sám seba. Skutočná liberalizácia pracovného trhu je možno ešte viac v záujme starých členských krajín EÚ než nových štátov, ktorých trh práce je flexibilnejší. Administratívne ochranné opatrenia ešte nikdy nikomu konkurencieschopnosť nezvýšili.
Podľa kritikov bolo uznesenie slovenského parlamentu samoúčelné a populistické smerom k slovenským voličom, keďže práve NR SR schvaľovala prístupovú zmluvu k EÚ, podľa ktorej členské štáty EÚ uplatňujú pracovné obmedzenia. Podľa nich bol takýto deklaratívny nesúhlas v tom čase už zbytočný a bezmocný, poslanci, ako aj vláda si mali naň spomenúť skôr, pri negociáciách s EÚ, pri ktorých sa mali kritickejšie a aktívnejšie zapájať do diskusie. Všetkým bolo jasné, že ani Slovensko ani ostatné nové členské krajiny EÚ tieto reštrikcie netešia.