zatiaľ privatizovať nebudú)
Vláda SR schválila 14. septembra 2004 Koncepciu ďalšieho postupu privatizácie a doprivatizácie strategických podnikov a ďalších subjektov. Návrh z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR vychádza z Programového vyhlásenia vlády SR (pozri HESO 4/2002), v ktorom bol deklarovaný cieľ ukončiť proces privatizácie za podmienok ekonomickej výhodnosti pre štát, dodržiavania transparentnosti, pravidiel hospodárskej súťaže a presadzovania záujmov štátu v už sprivatizovaných podnikoch so štátnou účasťou. Prvým krokom pre umožnenie doprivatizácie prirodzených monopolov, a tým aj ukončenie procesu privatizácie, bolo prijatie novely zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2004 (pozri HESO 4/2003). Novela vytvorila priestor pre privatizáciu a doprivatizáciu prirodzených monopolov v celom rozsahu. Podniky majúce charakter prirodzeného monopolu boli v minulosti označované ako strategické podniky a v polovici 90-tych rokoch boli vylúčené z privatizácie.
K hlavnými cieľom privatizácie a doprivatizácie prirodzených monopolov zo širšieho hľadiska predkladateľ Koncepcie zaradil: začlenenie do nadnárodných spoločností v reakcii na procesy liberalizácie a deregulácie, dosiahnutie vyššej efektívnosti súkromného vlastníka, ktorá je preukázateľná vo väčšine prípadov vyspelých transformujúcich sa krajín, kde už pristúpili k privatizácii prirodzených monopolov, získanie novej firemnej kultúry, moderných manažérskych know-how, získanie zdrojov pre investície vyšších technických a technologických úrovní, riešenie ekologických dlhov a získanie mimorozpočtových zdrojov pre rozvojové programy odvetví, regiónov, ako aj kapitál pre finančne náročné reformy.
V odvetví energetiky bol v Koncepcii kladený hlavný dôraz na konkretizáciu doprivatizácie 3 distribučných energetických podnikov. Zámery doprivatizácie energetických prirodzených monopolov nadväzujú na zmeny v oblasti energetiky v krajinách Európskej únie. Podstatou zmien sú procesy deregulácie a liberalizácie, ktoré menia monopolnú štruktúru v prospech vytvárania konkurenčného prostredia. Preto sa v ostatných rokoch realizujú aj v odvetví elektroenergetiky SR významné zmeny spojené s transformáciou, reštrukturalizáciou a pokračovaním privatizácie rozhodujúcich odvetví. Medzi hlavné zámery spomenutých procesov z hľadiska záujmov štátu patrí: zabezpečovanie rozvoja trhu s elektrinou a plynom na Slovensku, diverzifikácia zdrojov, formovanie konkurenčného prostredia, prílev súkromného kapitálu a zahraničných investícií.
Z hľadiska zabezpečenia ďalšieho rozvoja privatizovaných spoločností a podnikov patrí medzi významné zámery štátu okrem iných: maximalizácia ziskovosti podnikov, minimalizácia rizika politických zásahov do riadenia týchto podnikov či dosiahnutie vyššej efektívnosti a profesionality adresného vlastníka. Schválený vládny materiál sa zaoberal ďalšou privatizáciou s dôrazom na konkretizáciu postupu privatizácie 3 distribučných energetických spoločností.
Prvá časť privatizácie 3 distribučných energetických závodov bola vládou schválená v roku 2002 (pozri HESO 2/2002). Západoslovenská energetika, a.s. Bratislava (ZSE) bola sprivatizovaná priamym predajom 49% akcií nemeckej spoločnosti E.ON Energie. Rovnaký balík Stredoslovenskej energetiky, a.s. Žilina (SSE) smeroval francúzskej firme EDF a 49%
Východoslovenskej energetiky, a.s. Košice (VSE) nemeckému RWE. Spôsob privatizácie zostávajúceho balíka 51% účastín Fondu národného majetku (FNM) SR na podnikaní týchto spoločností zvažovalo MH SR v dokumente nasledujúco:
• 2% akcií ponúknuť súčasným 49%-ným vlastníkom, ktorí majú na základe uzatvorených transakčných dokumentov predkupné právo,
• 39% akcií predať súčasným investorom alebo iným záujemcom,
• 10% akcií odpredať prostredníctvom trhu cenných papierov na základe verejnej ponuky.
Ministerstvo hospodárstva navrhlo postupovať pri predaji každej z distribučných spoločností individuálne a postupne, s cieľom dosiahnutia najvyššej možnej kúpnej ceny. Zohľadniť by sa pri tom mali podmienky voči existujúcim investorom. Vzhľadom na význam a zložitosť energetickej problematiky bolo navrhnuté na proces doprivatizácie zabezpečiť renomovaných privatizačných poradcov. V prípade ZSE bol do NR SR aj doručený konkrétny postup doprivatizácie 51% akcií tak, že 41%-ný balík sa odpredá súčasnému majiteľovi - E.ON Energie v termíne do konca roku 2004 (to sa však neuskutočnilo, proces doprivatizácie je v sklze) a 10% bude odpredaných na
slovenskom kapitálovom trhu do konca roku 2005 (E.ON však prejavil záujem aj o tento balík akcií). Podľa slov ministra hospodárstva Pavla Ruska mali správcovské spoločnosti po vytvorení kapitalizačného piliera dôchodkového zabezpečenia týmto spôsobom investovať nadobudnuté finančné prostriedky, čím sa mal posilniť kapitálový trh a ich schopnosť efektívne investovať zverené peniaze občanov. Či sa bude postupovať v súlade s touto koncepciou, bude do značnej miery závisieť od právnej analýzy privatizačného poradcu - medzinárodnej právnickej kancelárie Salans, v.o.s. - o výhodnosti rôznych metód dopredaja zvyšných akcií a od jej vyhodnotenia ministerstvom hospodárstva. Ak by sa predalo 41% akcií ZSE spoločnosti E.ON (podľa vyjadrení ministra hospodárstva Pavla Ruska z minulého roku by to mohlo garantovať výnos na úrovni 14,5 mld. Sk), bude mať tento nemecký investor 81%-ný podiel v ZSE (E.ON totižto ešte v novembri 2003 predal 9% akcií ZSE Európskej banke pre obnovu a rozvoj (EBRD)). Investičnú zmluvu so spoločnosťou ZSE by chcel minister hospodárstva následne použiť ako vzor v prípade rokovaní s budúcimi investormi VSE a SSE. Pre tieto dve spoločnosti sa momentálne vyberajú privatizační poradcovia.
Teplárenské spoločnosti (Bratislavská, Trnavská, Žilinská, Martinská, Zvolenská a Košická teplárenská, a.s.) nie sú na základe zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby zahrnuté medzi prirodzené monopoly. Za optimálny spôsob ich privatizácie považuje MH SR podľa schválenej Koncepcie predaj 51% akcií strategickému investorovi, pričom 49% akcií bezodplatne prevedie na mestá, v ktorých sa príslušná spoločnosť nachádza. Vychádzalo sa pritom zo súčasnej situácie, keď sú spoločnosti podkapitalizované a štát, ani mestá nemajú dostatok zdrojov na ich prevádzku a modernizáciu.
Zámer a postup privatizácie spoločnosti Slovenské elektrárne (SE), a.s. Bratislava, ktorej štruktúru základného imania tvorila 100%-ná majetková účasť FNM SR, bol stanovený už na základe samostatných dokumentov. Vláda totižto začiatkom októbra 2004 schválila predaj 66%-ného balíka SE akcií talianskej energetickej spoločnosti Enel (pozri str. 65). Formálny proces privatizácie slovenského elektrárenského podniku bol zavŕšený 17. februára 2005 podpisom transakčných dokumentov, na základe ktorých taliansky investor získa 66% akcií SE za 840 mil.
EUR (33,6 mld. Sk). Hneď po podpise zmluvy dostalo Slovensko pätinu z kúpnej ceny. Zostatok sumy sa dorovná až po definitívnom prevzatí SE Enel-om. To sa však neočakáva skôr ako v závere roku 2005. V prípade Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS), a.s., ktorej 100% akcií vlastní Fond národného majetku SR, ministerstvo hospodárstva, poverené výkonom práv akcionára spoločnosti, neodporučilo jej privatizáciu. Vzhľadom na význam a charakter spoločnosti navrhlo trvalé ponechanie majetkovej účasti v rukách štátu, ktorého záujmy spoločnosť SEPS zastupuje.
Doterajšia privatizácia v plynárenskom a ropnom priemysle sa týkala 49%-ných podielov majetkovej účasti FNM SR v spoločnostiach Slovenský plynárenský priemysel (SPP), š.p.
Bratislava a Transpetrol, a.s. Bratislava v roku 2001. Podiel prvej z menovaných spoločností kúpilo konzorcium firiem Ruhrgas a Gas de France (pozri HESO 1/2002) (pozn. podľa medializovaných správ nakoniec ruský Gazprom nevyužije opciu na kúpu 16,33% akcií SPP), účasť v Transpetrole získala ruská spoločnosť Yukos (pozri HESO 4/2001). V Koncepcii MH SR nenavrhlo privatizáciu zvyšných 51% akcií. Ako dôvod uviedlo priaznivé ekonomické výsledky oboch firiem.
Dosahovaná výška a vyplácanie dividend, ktoré je možné vhodnou dividendovou politikou aj naďalej dosahovať, bude možné podľa MH SR použiť aj na splácanie štátneho dlhu.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR počítalo v blízkom období s doprivatizáciou celého podielu štátu vo výške 89,49% akcií v spoločnosti Slovenské aerolínie (SA), a.s. Navrhnutou bola metóda priameho predaja vopred určenému záujemcovi. Nakoniec však majoritný 62%-ný podiel v SA získala navýšením základného imania rakúska spoločnosť Austrian Airlines, ktorá tak kapitalizovala svoj poskytnutý zachraňujúci úver pre SA (pozri HESO 1/2005). Ďalšie podniky spadajúce pod rezort dopravy sú 2 letiskové akciové spoločnosti, ktoré vznikli transformáciou príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk (pozri HESO 1/2003). V súčasnom období predložil rezort dopravy do pripomienkového konania koncepciu privatizácie Letiska M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a Letiska Košice Airport, a.s., podľa ktorej navrhuje predať strategickému investorovi minimálne 66% akcií. Na odporúčanie privatizačného poradcu, ktorým sa stalo rakúsko-britské konzorcium Meinl Bank AG, SH&E Limited a DLA Weiss-Tessbach Rechtsanwälte GmbH, by sa malo v tejto fáze ponechať 34% akcií vo vlastníctve štátu. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič sa však vyjadril, že určitú časť akcií týchto letísk by v budúcnosti (okolo roku 2010) mohli získať aj vyššie územné celky a mestá. Samospráva mesta Bratislava však s takýmto postupom nesúhlasila a požadovala minimálne 10% akcií s prísľubom ďalších 5% v najbližších rokoch. Rovnaký podiel chcel získať aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Nakoniec vláda SR v júni 2005 rozhodla, že po 10% akcií bratislavského letiska dostanú mesto Bratislava a BSK do konca roku 2006, pričom minister financií Ivan Mikloš nevylúčil po určitom čase vyrovnanie podielov štátu a samospráv.
Medzinárodné výberové konanie na investorov plánovalo MDPT SR vyhlásiť v júli 2005 a konečné privatizačné rozhodnutie by malo byť známe v decembri 2005.
MDPT SR pokročilo aj v procese transformácie Železničnej spoločnosti (ZSSK), a.s. (pozri str.
94) Tá zanikla k 1. januáru 2005 a zároveň vznikli dve nástupnícke spoločnosti – Železničná spoločnosť Slovensko (ŽSS), a.s., ktorej predmetom činnosti je preprava osôb, a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (ŽS Cargo), ktorá zabezpečuje nákladnú železničnú dopravu.
Uvedená transformácia mala byť prvým krokom k následnej privatizácii ŽS Cargo. Minister dopravy mal za úlohu v roku 2005 predložiť vláde a parlamentu návrh koncepcie privatizácie tejto spoločnosti, čo aj splnil. Privatizácia celého majetkového podielu štátu v ŽS Cargo, t.j. 100% akcií, by sa mala uskutočniť priamym predajom strategickému investorovi, ktorý zvíťazí v medzinárodnom výberovom konaní. Uchádzači by mali predbežné ponuky predkladať privatizačnému poradcovi vlády - spoločnosti CA IB Financial Advisors - do konca júla 2005, kedy by sa mali vybrať aj preferovaní investori. Konečné ponuky by sa mali predložiť v októbri 2005, pričom do konca roka by už mala byť podpísaná zmluva s nadobúdateľom. Minister dopravy Pavol Prokopovič očakáva z tejto privatizácie príjem na úrovni 15 až 20 mld. Sk. Slovenská vláda odštartovala 31. mája 2005 prostredníctvom tlače medzinárodný tender na predaj ŽS Cargo. V prípade Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) bola podľa predloženej Koncepcie ďalšieho postupu privatizácie a doprivatizácie zvažovaná transformácia regionálnych dráh, no zatiaľ bez zmeny vlastníckeho vzťahu.
Ako sa uvádza v Koncepcii, ministerstvo dopravy nepočíta v najbližšom období s privatizáciou 34%
akcií (ďalších 15% vlastní FNM SR) v Slovak Telecome (ST), a.s. (pozri HESO 3/2000). Súvisí to predovšetkým s dobrým vývojom podniku, a ako uviedol minister hospodárstva Pavol Rusko, vzhľadom na nie optimálnu situáciu na zahraničných trhoch by cena nemusela byť pre štát výhodná. Minister tiež očakával zvýšenie vnútornej hodnoty spoločnosti vzhľadom na investičné zámery Deutsche Telecom, vlastníka 51% akcií Slovak Telecomu. Štátny podnik Slovenská pošta sa na základe zákona o transformácii Slovenskej pošty (pozri HESO 2/2004) zmenil na akciovú spoločnosť so 100%-nou účasťou štátu. Paralelne s riešením liberalizácie poštového trhu má vláda ešte rozhodnúť, či bude podnik privatizovať. Privatizácia v tomto volebnom období sa však nepredpokladá.
Pre zabezpečenie ďalšieho postupu privatizácie, doprivatizácie a ukončenia tohto procesu v podmienkach SR oslovilo MH SR v novembri 2002 všetky rezorty a zriaďovateľské orgány, aby prehodnotili a do privatizácie odporučili ďalšie štátne podniky. Ministerstvo obrany SR navrhlo zaradiť do privatizácie štátny podnik Vojenský opravárenský podnik 016 v Moldave nad Bodvou.
Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR navrhol podnik Technický a skúšobný ústav Piešťany, š.p. a príspevkovú organizáciu Meracia technika – Technocentrum, Bratislava. V ďalšom období pridalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR do privatizačného zoznamu časť majetku Železníc SR - Školiace stredisko ŽSR v Rudňanoch. Samostatnou časťou vládou schválenej Koncepcie bol i návrh Fondu národného majetku SR na spôsob a postup naloženia s majetkovou účasťou Fondu na podnikaní spoločností, ktoré sú v jeho portfóliu.
Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:
Hodnotiaca komisia odborníkov väčšinovo súhlasila s privatizovaním, resp. doprivatizovaním zvyšných štátnych podielov v rôznych podnikoch. Úloha štátu by nemala spočívať v podnikaní. Štát býva horším hospodárom ako súkromné subjekty. Zároveň je tiež potrebné zvýšiť konkurenciu vytvorením predpokladov pre vstup nových hráčov na trh vo všetkých sektoroch. Ukázalo sa, že Európa v týchto oblastiach speje k liberalizácii a väčšinou sa to osvedčuje. Veľmi dôležitý bude však samotný realizačný proces jednotlivých privatizačných projektov, ktorý bude možno hodnotiť ako úspešný, ak sa vláda vyvaruje chýb z minulosti pri výberoch privatizačných poradcov a strategických investorov.
Jeden respondent by opätovne zadefinoval, čo sú tzv. strategické podniky a tie by rozdelil na tie, ktoré štát z jasne definovaných dôvodov nebude privatizovať vôbec a tie, ktoré privatizovať bude čiastočne. V druhej skupine by potom malo byť cieľom, aby si štát ponechal v každom podniku rovnaký podiel (blokačný balík). Podniky, ktoré štát predá úplne, nemá význam definovať ako strategické. Viacerí hodnotiaci odborníci prezentovali názor, že doprivatizovať, resp. privatizovať by sa mal i Slovenský plynárenský priemysel, Transpetrol (po vyriešení kauzy Yukos) Slovak Telecom, Železničná spoločnosť Slovensko, Železnice SR či Slovenská pošta. Jeden respondent súhlasil s privatizáciou celého zostávajúceho štátneho majetku okrem rozvodnej siete elektriny a železničnej infraštruktúry. Druhý poukázal na problémy pri privatizácii železníc v Európe, a preto na slovenský zázrak neverí. Teplárenské spoločnosti by sa mali podľa ďalšieho celé sprivatizovať a posilniť vplyv nezávislého regulátora, a nie prevádzať časť majetku na samosprávu. Vyskytol sa aj názor, že pri Slovenských aerolíniách už prakticky ani niet čo privatizovať (kauza finančnej výpomoci zo strany Austrian Airlines (AUA) a jej následná kapitalizácia) a bola vyslovená viera, že to nebude mať dopad na privatizáciu letísk (pozn. AUA je jedným zo záujemcov o bratislavské letisko).
Oproti postoju, že treba sprivatizovať všetko, stál názor, ktorý spochybňoval potrebu privatizácie prosperujúcich podnikov. V súvislosti s privatizáciou bolo poukázané i na korupciu a
netransparentné financovanie politických strán. Podľa tohto názoru všeobecné tvrdenie, že štát je zlým hospodárom, platí v podmienkach, kde nefunguje morálka a etika.
Privatizácia Slovenských elektrární, a.s. (66%-ný podiel za 33,6 mld. Sk (840 mil. EUR) talianskemu energetickému holdingu Enel)
Vláda SR na svojom rokovaní 6. októbra 2004 schválila Návrh výberu preferovaného strategického investora pre privatizáciu Slovenských elektrární (SE), a.s., ktorý predložil podpredseda vlády a minister hospodárstva Pavol Rusko. Uznesením rozhodla, že balík 66% akcií štátom vlastnenej akciovej spoločnosti SE predá talianskemu energetickému holdingu Enel. Členovia vlády okrem toho uložili ministrovi hospodárstva začať viesť rokovania s investorom o konečnej podobe tzv.
transakčných dokumentov (Zmluvy o kúpe akcií, Akcionárskej zmluvy, Konzultačnej zmluvy, Zmluvy o viazanom účte a Listu obsahujúceho priznanie) v termíne do 10. novembra 2004.
Realizácia privatizácie SE mala byť definitívne ukončená do 30. júna 2005. Formálny proces privatizácie slovenského elektrárenského podniku bol zavŕšený 17. februára 2005 podpisom transakčných dokumentov. Hneď po podpise zmluvy dostalo Slovensko pätinu z kúpnej ceny, zostatok sumy sa dorovná až po definitívnom prevzatí SE Enel-om. To sa však neočakáva skôr ako v závere roka 2005. Po podpise zmluvy o akvizícii vo februári 2005, prišlo na rad plnenie takzvaných odkladacích podmienok - spracovanie investičného plánu, vyčlenenie jadrových elektrární A1 a V1 v Jaslovských Bohuniciach, závodu na vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení a vyčlenenie diela Gabčíkovo do vodohospodárskej sústavy. Vzhľadom na zložitosť transakcie požiadala spoločnosť Enel v júli 2005 o predĺženie termínu vypracovania investičného plánu s termínom do konca augusta 2005.
Ponuku firmy Enel odporučil minister hospodárstva Pavol Rusko na základe schválenia investora privatizačnou komisiou, poradným orgánom vlády, ktorá sa stotožnila s rozhodnutím privatizačného poradcu - PricewaterhouseCoopers. V záverečnom hlasovaní bolo 14 z 15 členov komisie (zástupcov ministerstiev hospodárstva, financií, Fondu národného majetku SR, parlamentu a nezávislých členov) za návrh a jeden člen sa hlasovania zdržal. Podľa konečnej ponuky zaplatí firma Enel za 66%-ný balík akcií elektrární, ktoré boli v portfóliu Fondu národného majetku (FNM) SR, 840 mil. EUR (33,6 mld. Sk). V prípade neúspechu rokovaní s prvým investorom odporučila komisia za rezervného investora České energetické závody (ČEZ) s ponukou 691 mil. EUR (27,5 mld. Sk). Druhým rezervným investorom bol posledný z troch uchádzačov – ruské konzorcium InterRAO UES, ktoré za majoritu v SE ponúklo 548 mil. EUR (22 mld. Sk).
Svoje záväzné ponuky do tendra na kúpu Slovenských elektrární definitívne predložili štyria zahraniční záujemcovia. Okrem firiem Enel, ČEZ a InterRAO účasť v tendri prejavila podaním konečnej ponuky aj rakúska spoločnosť Verbund. V jej záujme však bola iba kúpa konvenčných aktív SE, teda bez jadrovej časti. Verbund nesplnil požadované podmienky, a preto privatizačný poradca jej ponuku ďalej nezvažoval. Z troch ostávajúcich záujemcov poradca ohodnotil ako najvhodnejšieho investora taliansky Enel, a to tak po finančnej, ako aj po technickej stránke.
Okrem vysokej ponúkanej ceny preukázal najvyšší rating a finančnú silu v podobe trhovej kapitalizácie.
Kritériá, ktoré rozhodli, boli rozdelené na dve časti, z nich prvá - finančné kritérium (cena), získala váhu 90%. Druhej časti - technickým kritériám, bola určená váha 10% a v rámci nej sa hodnotil:
• zámer investora s elektrárňami, strategická a finančná budúcnosť podniku - prezentované vo forme podnikateľského plánu (kvalita podnikateľského plánu),
• rating investora,
• trhová hodnota a počet emitovaných akcií – finančná sila investora,
• skúsenosti s fúziami a akvizíciami v regióne.
Celkové hodnotenie predstavovalo sumu technických bodov a bodov získaných za cenu. Kritériá hodnotenia úspešnosti ponúk a ich váhy boli verejnosti, ako aj investorom až do rozhodnutia privatizačnej komisie utajené. Takýto postup privatizačného poradcu označila riaditeľka Transparency International Slovensko (TIS) Emília Sičáková-Beblavá za nesprávny. Privatizácia štátneho podniku, teda verejný proces, mal byť prehľadný a investori, ako aj verejnosť mali byť oboznámení s kritériami a im pridelenými váhami. Okrem sprehľadnenia procesu by zanikol priestor na zmenu podmienok počas prebiehajúceho tendra. Oponenti z kruhov veľkých podnikateľov namietali voči výberu privatizačného poradcu a zloženiu privatizačnej komisie, ktoré podľa ich slov nesvedčilo o dostatočných odborných skúsenostiach jej členov s výrobou elektrickej energie a prevádzkou jadrových elektrární. Spochybnený bol i pomer váh rozhodovacích kritérií, ktorý označili za neštandardný a udelenú 90%-nú váhu cene za priveľkú.
Bodovanie ponúk investorov pre Slovenské elektrárne technické kritériá
(max. 10 bodov) finančné kritériá
(max. 90 bodov) počet bodov spolu (max. 100 bodov)
Enel 7,55 86,7 94,25
ČEZ 7,09 72,2 79,29
InterRAO UES 5,45 67,8 73,25
Zdroj: Trend, PricewaterhouseCoopers
Privatizovaný balík pozostával zo Slovenských elektrární ako celku, vrátane konvenčných a tiež jadrových aktív. V priebehu niekoľko rokov trvajúceho privatizačného procesu bola z predaja SE zahraničnému investorovi vyňatá vodná elektráreň Gabčíkovo, ktorá je predmetom sporu Maďarska a Slovenska na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu. Slovenské elektrárne bojovali s viacerými nevyriešenými otázkami, medzi ktoré patrila vysoká zadlženosť (bankové úvery odhadované na 46 mld. Sk), uviaznuté náklady (SE ich odhadli na približne 80 mld. Sk), havarovaná jadrová elektráreň (JE) A-1 Jaslovské Bohunice a elektráreň V-1, ktorá má byť na základe záväzkov voči EÚ odstavená do roku 2008, či nedostavaný 3. a 4. blok JE Mochovce.
Privatizovaný balík pozostával zo Slovenských elektrární ako celku, vrátane konvenčných a tiež jadrových aktív. V priebehu niekoľko rokov trvajúceho privatizačného procesu bola z predaja SE zahraničnému investorovi vyňatá vodná elektráreň Gabčíkovo, ktorá je predmetom sporu Maďarska a Slovenska na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu. Slovenské elektrárne bojovali s viacerými nevyriešenými otázkami, medzi ktoré patrila vysoká zadlženosť (bankové úvery odhadované na 46 mld. Sk), uviaznuté náklady (SE ich odhadli na približne 80 mld. Sk), havarovaná jadrová elektráreň (JE) A-1 Jaslovské Bohunice a elektráreň V-1, ktorá má byť na základe záväzkov voči EÚ odstavená do roku 2008, či nedostavaný 3. a 4. blok JE Mochovce.