Vládny návrh novely (č. 244/2005 Z.z.) zákona o rodičovskom príspevku z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR akceptovali členovia vlády na svojom rokovaní 23.
februára 2005 a poslanci NR SR ho v 3. čítaní schválili 18. mája 2005. Predloženou normou sa má
riešiť pomoc rodičom pri zabezpečovaní starostlivosti o dieťa, pričom sa podľa predkladacej správy vychádzalo z doterajších skúseností a praxe.
Nová právna úprava umožnila rodičovi zvoliť si alebo zmeniť formu starostlivosti o dieťa v priebehu jeho prvých 3 rokov života, prípadne 6 rokov u dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a to tak, aby čo najviac zodpovedala aktuálnym potrebám dieťaťa alebo rodiča. Mieneným je najmä stav, ak chce rodič popri starostlivosti o dieťa vykonávať aj zárobkovú činnosť.
Predmetná novela by mala zároveň vytvoriť príležitosť pre vznik flexibilnejších služieb starostlivosti o dieťa v jeho domácom prostredí alebo mimo neho. Rodičovský príspevok predstavuje sociálnu dávku štátu, ktorou sa prispieva na starostlivosť detí do 3, príp. 6 rokov života.
Do zákona o rodičovskom príspevku bolo navrhnutých niekoľko zmien a doplnení. Asi najvýznamnejšou zmenou oproti prechádzajúcemu platnému stavu je poskytovanie rodičovského príspevku v jednotnej výške, v rovnakej teda aj rodičovi, ktorý počas výkonu zárobkovej činnosti alebo štúdia zabezpečí starostlivosť o dieťa inou plnoletou fyzickou osobou alebo po novom aj právnickou osobou. Od augusta 2005 bude štát vyplácať rodičovský príspevok už len v jednotnej výške, a nie diferencovane ako doteraz. Vyplácaná suma predstavuje 4 110 Sk, ktorá nahradila zarábajúcim, resp. študujúcim matkám doterajšiu zníženú sumu 1 300 Sk. Túto zníženú sumu poberalo zhruba 7950 rodičov pri zabezpečení starostlivosti o dieťa inou osobou. Plnú výšku príspevku poberalo 121-tisíc rodičov. V praxi to znamená, že rodičia, ktorí chcú popri výchove malých detí naďalej pracovať a venovať sa kariére, budú dostávať rovnaký príspevok ako tí, ktorí ostanú doma a budú sa sami starať o deti. Príspevok pritom budú môcť použiť na zaplatenie starostlivosti u opatrovateľky, ako aj v detských jasliach. Predstavitelia rezortného ministerstva v súvislosti s novelou tvrdili, že pozitívom zákona by mal byť rozvoj služieb pre rodinu. Rodičovský príspevok sa však neposkytne, ak sa riadna starostlivosť o dieťa zabezpečí v školskom zariadení, ktoré je zaradené do siete škôl a školských zariadení a financované zo štátneho rozpočtu alebo v rámci fiškálnej decentralizácie z výnosu dane z príjmov. Takýmito zariadeniami sú napríklad škôlky. Kritikom sa to nepáčilo a poukazovali na hrozbu straty atraktívnosti škôlok a ich následného zániku v mnohých obciach. MPSVR SR na druhej strane argumentovalo dvojitým subvencovaním detí umiestnených v škôlkach. Prijímateľom rodičovského príspevku bude rodič, a nie opatrovateľ so živnosťou či jasle, ako to uvádzal návrh z októbra 2004.
Takéto zrovnoprávnenie rodičov, ktoré navrhol rezort práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom priniesť viac peňazí do mladých a začínajúcich rodín, sa však nepozdával jednej zo strán vládnej koalície. Podľa jej predstaviteľov návrh úplne odporoval zmyslu príspevku, ktorý mal rodičom čiastočne kompenzovať to, že sa nemôžu venovať svojej profesii, že nezarábajú. Ak sa rodič o dieťa nestará po celý čas, nemal by podľa kritikov dostávať rovnakú sumu. Podľa nich v situácii, keď sa vláda snaží znižovať výdavky a drasticky siahla na rôzne formy pomoci rodinám s deťmi, predstavoval návrh novely dávku luxusu. Na margo tejto kritiky štátny tajomník rezortu práce Miroslav Beblavý uviedol, že rodičom, ktorí sa osobne starajú o dieťa do 3, prípadne 6 rokov veku dieťaťa, štát poskytuje pomoc nielen vyplácaním rodičovského príspevku, ale aj platením poistného na zdravotné poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a platením príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (vo výške asi 2 640 Sk za mesiac). Oponenti zo strany vládnej koalície vyjadrili názor, že čas, ktorý s dieťaťom v jeho najútlejšom veku strávi rodič, má obrovský vplyv na formovanie dieťaťa na celý jeho život. Štát by mal preto podporovať osobnú starostlivosť rodičov o svoje ratolesti. Naopak, predkladateľ návrhu novely tvrdil, že argumenty oponentov sa tak trochu podobali snahe za každú cenu udržať mladých rodičov a mladú matku pri výchove detí doma. Zástancovia navrhnutej právnej úpravy zastávali postoj, že rodiny, ktoré denne riešia svoje existenčné problémy, by zmenu určite privítali. V mnohých rodinách podľa nich platí, že ak je žena na materskej dovolenke, uvítala by možnosť zamestnať sa aspoň na polovičný úväzok a pritom nestratiť nárok na kompletný rodičovský príspevok od štátu.
Pri prerokovávaní v gestorskom výbore NR SR sa hľadal kompromis v rozdielnych názoroch.
Oponenti navrhli, aby sa vyšší rodičovský príspevok pracujúcim rodičom zdaňoval. Tento návrh nebol akceptovaný, avšak ako "protihodnota" bolo schválené, aby vyšší rodičovský príspevok dostávali i rodičia s osvojeným dieťaťom alebo dieťaťom v pestúnskej starostlivosti, a to podobne ako je to u rodičov s postihnutými deťmi do 6 rokov dieťaťa. Takáto úprava zákona sa dotkne asi 300 detí, pričom ročné výdavky štátu by sa mali zmestiť do 50 mil. Sk. Počas poberania rodičovského príspevku bude mať rodina pozastavené vyplácanie štátneho príspevku za pestúnsku starostlivosť.
Novela zákona už nepočíta s vyplácaním jednorazového príspevku vo výške 1 300 Sk druhému rodičovi pri súbežnej starostlivosti o dieťa počas 1 mesiaca (takýto príspevok poberalo približne 2300 rodičov).
Novela ďalej priniesla dorovnávanie výšky materského, ako dávky nemocenského poistenia, do úrovne aktuálnej sumy rodičovského príspevku. Týka sa to asi 20% žien, ktoré pred odchodom na materskú dovolenku platili nemocenské poistenie z nízkeho vymeriavacieho základu, a preto im Sociálna poisťovňa určila materské v nižšej sume, než akú by im rodičovským príspevkom aj bez platenia nemocenského poistenia poskytol štát. Podľa súčasného právneho
stavu sa totiž rodičovský príspevok neposkytuje, ak rodič poberá materské. Materské môže dosiahnuť v závislosti od výšky odvedeného poistného v minulosti maximálne 11 850 Sk (od júla 2005 13 056 Sk) mesačne a vypláca sa po dobu 28 týždňov. Potom prichádza na rad rodičovský príspevok. Priemerný doplatok v roku 2005 sa odhadoval vo výške 408 Sk, pričom celkové náklady by mali dosiahnuť 13 mil. Sk.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník uviedol, že prijaté zmeny predstavujú jeden z možných nástrojov podpory nízkopríjmových rodín a zároveň môžu ovplyvniť aj motiváciu rodičov na vykonávanie zárobkovej činnosti za nižšiu mzdu.
Novela tiež zamedzila vyplácanie rodičovského príspevku v prípade spätnej výplaty materského. Pri uplatňovaní zákona o rodičovskom príspevku sa v praxi vyskytli napríklad situácie, keď si rodič uplatnil nárok na výplatu materského počas poskytovania rodičovského príspevku. Materské mu bolo v takomto prípade vyplatené jednorazovo za celé obdobie pred a po narodení dieťaťa, no rodičovský príspevok sa nevyplatil iba v tom mesiaci, v ktorom bolo rodičovi preplatené materské. Týmto ustanovením novely sa teda sledovalo zabránenie duplicitnej výplaty rodičovského príspevku za celé obdobie, keď mal rodič nárok na materské.
Pri odhade čerpania finančných prostriedkov na rodičovský príspevok sa pri tvorbe novely vychádzalo z počtu poberateľov, ktorí dostávali rodičovský príspevok v plnej a v zníženej výške, bez poberateľov jednorazového rodičovského príspevku druhému rodičovi. V roku 2005 si čerpanie finančných prostriedkov na rodičovský príspevok pre cca 129 000 poberateľov vyžiada spolu cca 6,29 mld. Sk, 6,68 mld. Sk v roku 2006 (pre 130 000 poberateľov) a približne 6,9 mld. Sk v roku 2007 (pre 131 000 poberateľov). Sumy pritom obsahujú aj čerpanie finančných prostriedkov na doplatok k materskému.
Podľa štatistiky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) bolo v roku 2002 na Slovensku 28,1% zamestnaných matiek s dieťaťom pod 6 rokov. Nižšie percento dosiahla v prieskume iba Česká republika (27,4%), zatiaľ čo v krajinách na prvých priečkach rebríčka (1.
Portugalsko, 2. Švédsko, 3. Rakúsko, 4. Dánsko) išlo o 74,3% až 79,2%-ný podiel. Sociológovia uvádzajú ako jeden z hlavných dôvodov tejto skutočnosti fakt, že v slovenskej spoločnosti pretrvávajú hlboké stereotypy a tradičná deľba práce medzi mužom a ženou. Iná časť odborníkov však tvrdí, že nízka miera zamestnanosti žien s malými deťmi odráža nízku úroveň služieb a zariadení pre deti, vrátane finančnej a územnej nedostupnosti.
Novela zákona o rodičovskom príspevku nadobudla účinnosť 1. júla 2005.
Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:
Novela zákona o rodičovskom príspevku, ktorá rozšírila poskytovanie rodičovského príspevku v jednotnej výške 4 110 Sk aj pre pracujúcich rodičov, bola v rámci hodnotiacej komisie vnímaná pozitívne. Zavedenie príspevku pre všetkých, okrem rodičov na materskej aj pre zarábajúcich rodičov, odstráni diskrimináciu ľudí, ktorí si chcú založiť rodinu a zároveň chcú, alebo musia pracovať a chcú zlepšiť príjem rodiny či nestratiť kontakt so svojou profesiou. Rodičom sa týmto opatrením zväčšila možnosť voľby. Keďže Slovensko je podľa sociológov spoločnosť s hlbokými rodovými stereotypmi a tradičnou deľbou práce medzi mužom a ženou, opatrenie naviac odstráni diskrimináciu žien, ktoré zvyčajne ostávajú doma a starajú sa o dieťa, a prispeje k ich väčšej šanci uplatniť sa na trhu práce. Rodičia sa majú sami rozhodnúť, či chcú byť doma s deťmi, alebo deti zveria na istý čas do opatery profesionálom či starým rodičom a pôjdu pracovať. Novelou sa taktiež otvoril priestor pre rozvoj opatrovateľských služieb u profesionálnych opatrovateľov a možnosť transparentného finančného ohodnotenia práce napríklad starých rodičov. Vytvoril sa tiež tlak na skvalitňovanie v súčasnosti poskytovaných opatrovateľských služieb. Rodinám s deťmi by ešte viac pomohol vyšší príspevok podľa príkladu okolitých krajín, nakoľko za 4-tisíc korún si rodič ťažko zaplatí starostlivosť o dieťa opatrovateľom. Rodičovský príspevok by sa mal podľa názoru jedného respondenta aj automaticky valorizovať.
Argumenty na oboch stranách - zrovnoprávnenie príspevkov vs. motivácia byť čo najdlhšie doma s deťmi - majú svoju neodškriepiteľnú silu. Za nedostatok novely považovali mnohí odborníci hodnotiacej komisie predovšetkým neadresnosť rodičovského príspevku a zbytočné vynakladanie verejných financií na podporu solventných rodín. Podľa kritikov je škodou, že rodičovský príspevok je plošný a nie je závislý od príjmu domácností. Ak by bol príspevok a jeho výška závislá od príjmu domácnosti, v takom prípade by bol motivujúci pre rodiča, ktorý by zostal doma pri dieťati a zároveň by bol spravodlivý, pokiaľ by sa rodič rozhodol pracovať a negeneroval by adekvátne príjmy. V prípade rodičovského príspevku by malo ísť najmä o podporu horšie situovaných rodičov.
Vyššie príjmové skupiny by príspevky nemali poberať vôbec, keďže ich primárne nepotrebujú.
Bohatší rodičia nemajú problém s počtom detí, je len na ich hodnotovom rebríčku bez ohľadu na financie, či deti vôbec budú mať. Finančne slabší rodičia majú rozhodovanie zložitejšie. Otázkou je, prečo by mali podpriemerne zarábajúci občania cez dane prispievať na rodičovský príjem rodiča, ktorý si ekonomickou aktivitou dokáže zarobiť viac ako oni. Prerozdeľovaním zdrojov má spoločnosť vykrývať potreby ľudí len v odôvodnených prípadoch, a nie rozširovať pomoc na tých, ktorí takéto zdroje nepotrebujú. Analogickým konzistentným príkladom "zrovnoprávnenia" by
preto malo byť podľa jedného respondenta napríklad aj poskytnutie príspevku na rekvalifikáciu - jazykový kurz - nielen evidovaným uchádzačom o zamestnanie, ale aj napríklad bankovým úradníkom s nadpriemerným platom, pretože je predsa v záujme spoločnosti, aby ľudia na Slovensku poznali cudzie reči. A podobných príkladov by sa dalo nájsť nespočetne.
Ďalšou z výhrad, na ktorú poukázal jeden z oponentov novely zákona, je fakt, že štát by mal skôr podporovať osobnú starostlivosť rodičov o deti v najútlejšom veku, pretože čas, ktorý rodič strávi s dieťaťom v tomto veku, má obrovský vplyv na formovanie dieťaťa na celý život.