Poslanci NR SR schválili 9. februára 2005 vládny návrh zákona (č. 82/2005 Z.z.) o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Návrh zákona z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR vyšiel zo skúseností nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na území Slovenskej republiky a tiež z právnych úprav niektorých európskych krajín.
Zákon ustanovil zákaz vykonávania nelegálnej práce a zákaz nelegálneho zamestnávania.
Slovensko pred prijatím zákona nemalo právnu úpravu, ktorá by definovala nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Prijatý zákon vymedzil nelegálne zamestnávanie ako využívanie práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni (SP), ako aj zamestnávanie cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania. Nelegálna práca bola definovaná ako práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nemá založený právny vzťah podľa osobitného predpisu.
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány:
• Inšpektorát práce,
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
• úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
K doterajším kontrolným orgánom tak pribudli aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákon predpokladal presídlenie Národného inšpektorátu práce z Bratislavy do Košíc, k čomu definitívne došlo na začiatku mája 2005. Rozšírila sa právomoc vykonávať inšpekciu práce u zamestnávateľa mimo územnej pôsobnosti príslušného inšpektorátu práce na základe písomného poverenia generálneho inšpektora práce. Ku kontrolnej činnosti pribudli ďalšie oprávnenia, týkajúce sa voľného vstupu do objektov zamestnávateľa a tiež preukazovania totožnosti fyzickej osoby prítomnej na pracovisku zamestnávateľa. Uložila sa tiež povinnosť Policajnému zboru SR poskytnúť inšpektorovi práce v odôvodnených prípadoch na jeho žiadosť spoluprácu a ochranu pri vykonávaní inšpekcie práce. Nariadila sa povinnosť zamestnávateľom a zamestnancom poskytovať požadované informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly. Inšpektori práce a kontrolóri úradov práce majú po novom prístup do centrálneho registra poistencov SP a priamo pri previerke na pracovisku tak podľa rodného čísla môžu zistiť, či sú prítomné osoby nahlásené na platenie odvodov.
Zákon ustanovil zamestnávateľovi povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti, odhlásiť ich z tohto registra najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení. Zamestnávateľ musí oznámiť Sociálnej poisťovni zamestnanie nového zamestnanca ešte predtým, ako ten začne reálne pracovať. Oznamovaciu povinnosť si zamestnávateľ splní aj vtedy, ak informáciu o zamestnaní osoby odošle do poisťovne faxom, elektronickou poštou alebo aj prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS). Ak si zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť odoslaním krátkej textovej správy, je vznik pracovnoprávneho vzťahu povinný potvrdiť do 3 dní od jej odoslania písomne na tlačive poisťovne. V doteraz platnej legislatíve stačilo Sociálnej poisťovni oznámiť skutočnosť zamestnania do 8 dní od vzniku pracovného pomeru. Mohlo sa tak stať, že odhalený podnikateľ - neplatič poprel nelegálne zamestnávanie a prichyteného pracovníka bez zmluvy označil za zamestnanca, ktorý u neho nastúpil len pred menej ako 8 dňami. Oznamovaciu povinnosť voči SP majú aj úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Táto povinnosť sa týka informácie o zaraďovaní a vyraďovaní osôb z evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zákon stanovil pre zamestnávateľov novú povinnosť, a to viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako aj pri vykonávaní prác na základe dohody o brigádnickej práci študentov za účelom sledovania odpracovaného času. Takisto sa zaviedlo registrovanie tejto skupiny pracovníkov v Sociálnej poisťovni, čím sa má zabezpečiť prehľad vykonávania prác na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov.
Kontrolné orgány si takto môžu pri svojej kontrolnej činnosti aj prostredníctvom údajov z tohto registra rýchlejšie overiť, či zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa nedošlo k porušeniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Nová norma oprávnila ukladať pokuty za porušenie ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zamestnávateľovi až do výšky 1 000 000 Sk a uložiť poriadkovú pokutu v prípade marenia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania až do výšky 20 000 Sk.
Takýto subjekt bude aj 5 rokov vylúčený z procesu verejného obstarávania a udeľovania štátnej pomoci. Zákon tiež preniesol zodpovednosť za čiernu prácu okrem zamestnávateľa aj na samotného zamestnanca, ktorý tak za prijímanie a vykonávanie čiernej práce môže byť sankcionovaný pokutou do 10 000 Sk. Tento čin sa hodnotí ako priestupok.
Nelegálna práca má podľa predkladateľov výrazne negatívne makroekonomické dosahy na štátne a verejné rozpočty, lebo na jednej strane dochádza k neplneniu daňových a odvodových povinností a na druhej strane sa odčerpávajú výdavky na sociálne dávky. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník očakával od nového zákona zníženie rozsahu čiernej práce, zvýšenie príjmov vo fondoch SP, a tým aj väčší priestor na znižovanie odvodov.
Za druhý polrok 2004 odhalili inšpektoráty práce, živnostenské úrady, polícia a daňové úrady 661 prípadov nelegálnej práce, čo bolo takmer 2-krát toľko ako za polrok predtým. Išlo zväčša o zamestnávanie bez písomnej pracovnej zmluvy či inak podloženého pracovnoprávneho vzťahu.
Samotní inšpektori však odhadovali reálny počet nelegálne pracujúcich na 40- až 120-tisíc. Podľa prekladateľov zákona má práve nový zákon viesť k redukcii čiernej práce. Vstup zákona do platnosti bol sprevádzaný celoslovenskou akciou "Vietor" zameranou na odhaľovanie nelegálnej práce. Od 4. do 15. apríla 2005 vykonali zamestnanci úradov práce a inšpektorátov práce 7077 kontrol. Kontrolóri odhalili za 12 dní vyše 990 prípadov zamestnávania bez pracovnej zmluvy alebo dohody. Podľa údajov SP nahlásili zamestnávatelia vďaka akcii Vietor celkovo 38,6-tisíc nových pracovných miest, čo podľa MPSVR SR zvýši prírastok príjmov SP z poistného mesačne najmenej o 40 mil. Sk. Následne MPSVR SR spustilo akciu s názvom "Vietor 2", ktorá sa konala od 6. do 10.
júna 2005. Počas tohto obdobia kontrolóri skontrolovali 3607 zamestnávateľov, u ktorých preverili vyše 11-tisíc osôb. Počas akcie odhalili 338 nelegálne zamestnaných osôb a udelili pokuty vo výške 2,5 mil. Sk.
Klub 500 (združenie slovenských podnikov s vyše 500 zamestnancami) podporilo kroky rezortu práce a sociálnych vecí pri postihovaní nelegálnej práce. Predstavitelia Klubu 500 sa vyjadrili, že popri dobrej legislatíve na zníženie nezamestnanosti sú potrebné aj represívne opatrenia na zisťovanie a postihovanie nelegálneho zamestnávania. Podľa proponentov opatrenia bolo významným plusom, že sa obmedzila nekalá súťaž a znevýhodňovanie tých podnikateľov, ktorí legálne zamestnávajú a poctivo si plnia svoje oznamovacie a odvodové povinnosti.
Niektorí podnikatelia a analytici vyjadrili odmietavý postoj a vyčítali ministerstvu, že sa sústredilo skôr na represiu ako na motiváciu a nešetrilo na podobných administratívnych opatreniach, aby následne mohlo znížiť vysoké odvody, ktoré sú jednou z hlavných príčin čiernej práce a nelegálneho zamestnávania. Podľa nich sa zvýšila administratívna záťaž pre podnikateľov a motivácia pre korupciu a podplácanie kontrolórov a inšpektorov práce namiesto zvyšovania zamestnanosti v dôsledku nízkeho daňového a odvodového zaťaženia, a teda aj nižších mzdových nákladov.
Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nadobudol účinnosť 1. apríla 2005, s výnimkou niektorých článkov, ktoré nadobudnú účinnosť 1. februára 2006.
Komentár hodnotiacej komisie k opatreniu:
Hodnotiaci odborníci vnímali pozitívne snahu bojovať proti nelegálnej práci. Podľa viacerých bolo dobré, že sa tejto téme vláda začala venovať po tom, čo má za sebou zásadné systémové opatrenia, ktoré výrazne spružnili trh práce. Opatrenie označili ako nastoľovanie vlády zákona a rovnakých podmienok na trhu pre všetkých. Docielilo sa tým, že poctiví zamestnávatelia, ktorí majú vyššie mzdové náklady, keďže odvádzajú odvody za svojich zamestnancov, nie sú už v takej komparatívnej nevýhode oproti nelegálne zamestnávajúcim firmám. Nelegálna práca by rozhodne nemala byt podporovaná. Aj napriek tomu, že toto opatrenie samo o sebe nevytvorilo systémové riešenie problému nezamestnanosti, represívny charakter opatrenia a zavedenie prehľadnosti do systému evidencie trhu práce budú mať pravdepodobne veľký význam predovšetkým pre Sociálnu poisťovňu a prechýlia misky váh opäť viac na stranu legálneho zamestnávania a prispejú k potlačeniu čiernej práce. Jeden respondent považoval opatrenie aj ako snahu chrániť zamestnancov, napr. aby sa mohli plnohodnotne zúčastniť nového dôchodkového systému.
Podľa mnohých odborníkov však zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní riešil "len"
dôsledky, a nie príčiny. Hlavným motívom pracovať načierno sú ešte stále vysoké odvody daňového charakteru. Odborná verejnosť dúfala, že sa ešte úplne nevyčerpala možnosť signifikantného zníženia odvodového zaťaženia, hoci na priechodnosť takéhoto kroku je v súčasnosti malá šanca z dôvodu nízkej politickej vôle. Vyžadovalo by si to totiž ráznejšie redefinovanie toho, čo všetko má pokrývať verejné poistenie. Jeden respondent videl oveľa väčší priestor v oblasti minimálnej mzdy, kde by sa mohlo rozmýšľať o rôznych formách diferencovania.
Postrádal tiež "kreatívne" (motivačné) opatrenia typu daňovo zvýhodnených poukážok v prípade nedeklarovanej práce napr. živnostníkov v sektore služieb. Napriek tomu, že viacerým hodnotiacim chýbali v zákone motivačné zložky, neznižovala sa podľa nich nutnosť zavádzania represie tam, kde sa určitý neduh vymkol spod kontroly.
Pri každej dani, a teda solidarite vyššej než nula, bude existovať motivácia vyhnúť sa jej.
Realizácia princípu solidarity si preto vyžaduje kontrolu, teda aj kontrolu, či sa nepracuje načierno.
V prípade zavedenia efektívnej kontroly môže zákon priniesť skvalitnenie trhu práce. Podľa kritického názoru však tvorcovia zákona zabudli personálne a finančne posilniť kontrolné útvary úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (na úkor iných oddelení úradov), lebo aby boli kontroly efektívne, musia ich podľa tohto názoru vykonávať početnejšie kontrolné týmy, a nie jednotlivci, poprípade dvojice, ktorým môže všeličo uniknúť a sú ľahšie zastrašiteľní a podplatiteľní.
Podľa skeptických názorov môže nastať problém v realizácii zákona, čo by v takom prípade nieslo so sebou riziko negatívneho čistého úžitku opatrenia - čierna práca by neklesla a náklady zamestnávateľov by stúpli.
Ako negatívum bolo mnohými respondentmi vnímané zvýšenie administratívnej náročnosti zamestnávania a registrácie zamestnancov. Rozšírenie evidenčných a registračných povinností zamestnávateľov voči Sociálnej poisťovni vytvorilo podnikateľom administratívne bariéry. Kritici vyjadrili obavu, že môže dôjsť k "šikanovaniu" zamestnávateľov zo strany SP, ktorej narástla administratíva a zvýšila sa jej "réžia", čo znamená odliv prostriedkov, ktoré mohli byť použité inak.
Nové povinnosti vytvorili tlak na zamestnávateľov, hlavne malých a stredných, ktorí budú ešte vo väčšej miere nútiť zamestnancov, aby nešli do klasického pracovno-právneho vzťahu, ale aby si otvárali živnosti. Otázny je potom sociálny dopad opatrenia na zamestnancov.