Ekonomické projekcie a predpoklady

Autori programu druhej tematickej časti hodnotia súčasný ekonomický vývoj na Slovensku. Ako ďalej uvádzajú, štatistické čísla, ktoré vývoj charakterizujú, „svedčia o pozitívnom smerovaní ekonomiky SR“. Ekonomika Slovenska rastie najrýchlejším tempom spomedzi krajín strednej Európy, čo vyjadruje tempo rastu HDP roku 2003 na úrovni 4,5% (v roku 2004 – rast 5,5%

HDP). Vysoký rast bol predovšetkým výsledkom vyššej produktivity práce, zamestnanosti a zahraničného dopytu. Súčasťou programu je ďalej predikcia vývoja vonkajších ekonomických podmienok. Očakáva sa oživenie rastu u všetkých významných obchodných partnerov Slovenska, z čoho by následne mal vyplynúť rast dovozu daných krajín, a teda aj exportov zo Slovenska. V oblasti vývoja reálnej ekonomiky v projektovanom horizonte do roku 2007 sa očakáva pokračovanie etapy konjunktúry, pri potenciálnom raste slovenskej ekonomiky tempom 4 až 5%

ročne (vládna prognóza na rok 2005 – rast 4,9% HDP, pričom rast HDP by mohol podľa MF SR vrcholiť mierne nad hranicou 6% v roku 2007 po spustení výroby v dvoch nových automobilových továrňach patriacich francúzskemu PSA Peugeot Citroën a juhokórejskej KIA Motors). Predpokladá sa, že hlavným zdrojom rastu v rokoch 2004 až 2007 by mala byť kombinácia zahraničného a domáceho dopytu. V tomto období je očakávaný aj pozitívny trend vývoja na trhu práce.

Medziročný rast HDP v stálych cenách (%)

1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005* 2006* 2007* 2008* 2009* 2010*

4,2 1,5 2,0 3,8 4,6 4,5 5,5 4,9 5,3 6,1 5,2 5,0 5,0

* prognóza Ministerstva financií SR

Zdroj: Štatistický úrad SR, MF SR Podľa údajov Eurostatu dosiahol v roku 2004 slovenský HDP prepočítaný na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily 52% priemeru EÚ:

Krajina HDP*

(%) Krajina HDP*

(%)

Luxembursko 223 Slovinsko 78

Írsko 139 Portugalsko 73

Dánsko 122 Malta 72

Rakúsko 122 Česká republika 72

Holandsko 120 Maďarsko 61

Veľká Británia 119 Slovensko 52

Belgicko 119 Estónsko 50

Švédsko 116 Litva 48

Fínsko 115 Poľsko 47

Francúzsko 111 Lotyšsko 43

Nemecko 109 Chorvátsko 46

krajiny eurozóny 107 Rumunsko 32

Taliansko 105 Bulharsko 30

EÚ-25 100 Turecko 29

Španielsko 98 Nórsko 153

Grécko 82 Švajčiarsko 130

Cyprus 82 Island 116

* HDP na obyvateľa v roku 2004 v parite kúpnej sily v porovnaní s priemerom EÚ-25 = 100 (krajiny EÚ-25, kandidátske krajiny, krajiny Európskej zóny voľného obchodu)

Zdroj: Eurostat

Podľa prognóz NBS a MF SR by v menovej oblasti malo dochádzať k postupnému znižovaniu medziročnej miery celkovej inflácie. Pri výraznom znížení vplyvu administratívnych zásahov do cenotvorby by priemerná inflácia v roku 2005 mala podľa KP dosiahnuť 4% (aktualizovaná prognóza - 3,3%), v roku 2006 2,9% (2,5%) a v roku 2007 2,5% (2%). Cenový vývoj bude ovplyvnený aj prijatím spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. V roku 2004 sa inflácia mala vyšplhať na priemernú hodnotu 8,1% (podľa oficiálnych údajov nakoniec dosiahla 7,5%).

Úrokové sadzby v strednodobom horizonte by mali naďalej predstavovať úroveň blízku sadzbám v eurozóne od 5,2% v roku 2004 až do 5,7% v roku 2007.

Predikcia obchodnej bilancie na roky 2004 až 2007 vychádzala predovšetkým z predpokladu výraznejšieho oživenia ekonomík EÚ. Pasívne saldo zahraničného obchodu by sa vplyvom zvýšenia importu a zahraničných investícií (výstavbou automobiliek) v rokoch 2004 a 2005 malo zvýšiť na úroveň 2,7% HDP v roku 2005 oproti 2% v roku 2004 (v roku 2004 bolo pasívne saldo zahraničného obchodu nakoniec 47 mld. Sk a pri výške HDP 1325,5 mld. Sk tvorilo 3,5% HDP), no v rokoch 2006 a 2007 by malo poklesnúť na 1,1% až 0,4% HDP (v nasledujúcej tabuľke sú uvedené v novembri 2004 aktualizované údaje).

Vývoj bežného účtu platobnej bilancie a jeho zložiek (% HDP) 2003 2004* 2005* 2006* 2007*

Vývoz 67,2 68,2 68,4 73,4 79,5

Dovoz 69,1 70,9 72,0 76,5 80,0

Obchodná bilancia -2,0 -2,7 -3,5 -3,1 -0,5

Bilancia služieb 0,7 1,0 0,8 0,8 0,7

Bilancia výnosov -0,4 -0,9 -1,0 -1,0 -1,0

Bežné transfery 0,8 0,4 1,0 1,2 1,1

Bežný účet -0,9 -2,2 -2,8 -2,1 0,3

* prognóza

Zdroj: MF SR, Aktualizovaný konvergenčný program SR na roky 2004 až 2010 (november 2004)

Aj keď MF SR o vstupe Slovenska do mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) v čase prijatia materiálu nerokovalo, Konvergenčný program predpokladal dátum vstupu SR v roku 2005 alebo

2006 s následným vstupom do eurozóny v roku 2008 až 2009 (na začiatku júla 2005 schválila slovenská vláda Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý počíta so vstupom SR do ERM II v 2.

štvrťroku 2006 a zavedenie eura od začiatku roka 2009 spolu s Poľskom; Česká republika a Maďarsko plánujú prejsť na euro v roku 2010). V časti ekonomických projekcií a predpokladov materiálu sa nachádza zhodnotenie stavu plnenia Maastrichtských konvergenčných kritérií.

Slovensko zatiaľ nedosiahlo cieľ stanovený prvým konvergenčným kritériom, ktoré hovorí, že inflácia nesmie byť vyššia ako priemerná miera inflácie troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Vzhľadom na spomalenie a následné ukončenie procesu deregulácie cien v rokoch 2006-2007 je cieľ podľa tohto materiálu reálny. Dopytové tlaky sú obmedzené a jadrová aj čistá inflácia smerujú k úrovni stanovenej vyššie uvedeným kritériom (kritérium - max. 2,9% v roku 2002, 2,7% v roku 2003, 2,2% v roku 2004). Priemerná medziročná inflácia roku 2002 dosiahla v SR 3,3%, z toho čistá inflácia, bez zohľadnenia administratívnych úprav cien a sezónnosti cien niektorých potravín, dosiahla hodnotu 2,3%, čo bola hodnota pod referenčnou úrovňou v tom čase. Doterajší vývoj jadrovej a čistej inflácie naznačuje podľa KP, že splnenie maastrichtského kritéria v oblasti inflácie do roku 2007 je realistickým cieľom.

Priemerná ročná inflácia* (%) Referenčná

hodnota EST LAT LTU MLT POL SVK SLO CZE HUN CYP

2001 5,6 2,5 1,3 2,5 5,3 7,2 8,6 4,5 9,1 2,0

2002 3,6 2,0 0,4 2,6 1,9 3,5 7,5 1,4 5,2 2,8

2003 1,4 2,9 -1,1 1,9 0,7 8,5 5,7 -0,1 4,7 4,0

2004 2,2% 3,0 6,2 1,1 2,7 3,6 7,4 3,6 2,6 6,8 1,9

Plnenie kritéria: NIE NIE ÁNO NIE NIE NIE NIE NIE NIE ÁNO

* podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien

Zdroj: Eurostat, Statistik Austria

Ukazovatele inflácie v SR (%) 2001 2002 2003 2004 Celková inflácia (priemerná ročná) 7,3 3,3 8,5 7,5

Jadrová inflácia* 4,3 2,1 2,6 2,6

Čistá inflácia** 3,5 2,3 3,5 3,1

* celková inflácia očistená od administratívnych vplyvov (zmena regulovaných cien, nepriamych daní a dotácií)

** jadrová inflácia očistená od vplyvu zmien cien potravín

Zdroj: Štatistický úrad SR Prognózovaná priemerná ročná miera inflácie (%) 2005 2006 2007 2008 2009 2010

3,3 2,5 2,0 2,0 2,4 2,6 Zdroj: MF SR (február 2005)

Druhé kritérium stanovuje, že úroveň dlhodobých nominálnych úrokových sadzieb (výnos do splatnosti u 10-ročných štátnych dlhopisov) nesmie presiahnuť priemernú úrokovú sadzbu troch členských krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie o viac ako 2 percentuálne body. V prípade Slovenska predstavoval výnos do splatnosti za rok 2003 v priemere 5,1%, zatiaľ čo referenčná hodnota dosiahla 6,1%. Slovensko tak druhé kritérium plnilo už v roku 2003. V prípade tejto podmienky reálnej konvergencie nebola očakávaná výrazná zmena a predpokladalo sa, že Slovensko ju bude plniť aj v ďalších rokoch.

Dlhodobé nominálne úrokové sadzby (% p.a.) Referenčná

hodnota EST LAT LTU MLT POL SVK SLO CZE HUN CYP

2001 10,15 7,57 8,15 6,19 10,68 8,04 - 6,31 7,95 7,63 2002 8,42 5,41 6,06 5,82 7,36 6,94 - 4,88 7,09 5,70 2003 5,25 4,90 5,32 5,04 5,78 4,99 6,40 4,12 6,82 4,74 2004 6,3% p.a. 4,39 4,86 4,50 4,69 6,90 5,03 4,68 4,75 8,19 5,80

Plnenie kritéria: ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO NIE ÁNO ÁNO ÁNO NIE ÁNO Zdroj: Európska komisia, Statistik Austria Na splnenie tretieho kritéria je nevyhnutné členstvo v ERM II minimálne 2 roky s pohybom

výmenného kurzu v rámci pásma +/- 15% od stanovenej centrálnej parity, ktorá nesmie byť devalvovaná. Vládny materiál tiež uvádza, že hodnota parity nemusí predstavovať hodnotu nezvratného menového kurzu fixácie koruny na euro. Nedá sa celkom isto vylúčiť, že po vstupe do ERM II alebo eurozóny bude nevyhnutné kurzovú paritu revalvovať (za predpokladu, že rovnovážny kurz bude v procese dobiehania posilňovať). Vývoj výmenného kurzu od začiatku roku 2002 do konca roku 2003 (pri použití jeho strednej hodnoty, keďže centrálna parita pred vstupom do ERM II stanovená nie je) zaznamenal najvyššie zhodnotenie oproti euru o 6,62% a znehodnotenie o 3,06%. Pri hypotetickom úzkom fluktuačnom pásme +/-2,25% sa výmenný kurz v roku 2003 vyvíjal pomerne stabilne. Na základe uvedeného vývoja sa neočakávali väčšie problémy pri napĺňaní tretieho nominálneho kritéria konvergencie.

Pre splnenie maastrichtského kritéria v oblasti hospodárenia verejných financií je potrebné znížiť ich deficit pod 3% hrubého domáceho produktu alebo preukázanie jednoznačného trendu poklesu schodku pod túto hranicu. Dosiahnutie úrovne pod 3% HDP, bez započítania vplyvu implementácie II. piliera dôchodkovej reformy, si vláda dala za cieľ do roku 2006 a do roku 2007 plánuje úroveň dosiahnuť aj so zarátaním transformačných nákladov penzijnej reformy.

Deficit (-) / prebytok (+) verejných financií (% z HDP) Referenčná

hodnota EST LAT LTU MLT POL SVK SLO CZE HUN CYP

2001 +0,3 -2,1 -2,0 -6,4 -3,9 -6,0 -2,8 -5,9 -3,7 -2,3 2002 +1,4 -2,7 -1,5 -5,9 -3,6 -5,7 -2,4 -6,8 -8,5 -4,5 2003 +3,1 -1,5 -1,9 -10,5 -4,5 -3,7 -2,0 -11,7 -6,2 -6,3 2004 -3% HDP +1,8 -0,8 -2,5 -5,2 -4,8 -3,3 -1,9 -3,0 -4,5 -4,2

Plnenie kritéria: ÁNO ÁNO ÁNO NIE NIE NIE ÁNO NIE NIE NIE Zdroj: Európska komisia, Statistik Austria Posledné kritérium - udržanie hrubého verejného dlhu pod 60% HDP, Slovensko spĺňa už teraz (v roku 2003 dosiahol dlh 42,8% HDP a v roku 2004 - 43,7% HDP (578,1 mld. Sk)) a vzhľadom na cielené znižovanie deficitu verejných financií v nasledujúcich rokoch, je napĺňanie tohto kritéria naďalej reálne.

Hrubý verejný dlh (% z HDP) Referenčná

hodnota EST LAT LTU MLT POL SVK SLO CZE HUN CYP

2001 4,4 14,9 22,9 62,4 36,7 48,7 28,1 27,2 52,2 61,9 2002 5,3 14,1 22,4 62,7 41,2 43,3 29,5 30,7 55,5 65,2 2003 5,3 14,4 21,4 71,8 45,4 42,6 29,4 38,3 56,9 69,8 2004 60% HDP 4,9 14,4 19,7 75,0 43,6 43,6 29,4 37,4 57,6 71,9 Plnenie kritéria: ÁNO ÁNO ÁNO NIE ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO ÁNO NIE

Zdroj: Európska komisia, Statistik Austria

Ukazovatele verejného dlhu v SR 2003 2004 2005* 2006* 2007*

Čistý dlh** (mld. Sk) 330,5 396,3* 427,9 478,8 542,2

Čistý dlh** (% HDP) 27,6 30,0* 30,4 31,8 33,7

Hrubý dlh (mld. Sk) 511,8 578,1 622,4 681,5 732,6

Hrubý dlh (% HDP) 42,8 43,7 44,2 45,3 45,5

* prognóza MF SR

** definovaný ako hrubý dlh po odpočítaní hotovosti na účtoch jednotlivých subjektov verejnej správy, pohľadávok voči ŠFRB a EÚ; ide o konzervatívnu definíciu, keďže sú zohľadnené len vysoko kvalitné a likvidné finančné aktíva; pozoruje sa z hľadiska schopnosti štátu splatiť svoje záväzky

Zdroj: MF SR, Aktualizovaný konvergenčný program SR na roky 2004 až 2010 (november 2004)