Sociálno-emocionálne kompetencie dieťaťa so sluchovým postihnutím, jeho sociometrický status v skupine rovesníkov môžeme zisťovať pomocou Dotazníka sociálno-emocionálneho vývinu nepočujúcich detí (Broesterhuizen,1992). Tento dotazník je spracovaný pre deti vo veku 3–7 rokov. Dotazník obsahuje 94 otázok s tromi možnými odpoveďami: a, b, c (Schmidtová, 2012). Dotazník zisťuje soci-álnu adjustáciu, sebaobraz a emocionsoci-álnu adjustáciu. Záznamový hárok obsahuje okrem odpovedí aj položky rozdelené do uvedených troch položiek:
1. Sociálna adjustácia (Konflikt, Agresivita, Potreby bezpečia, Expanzia, Hnevlivosť).
2. Sebaobraz (Sociálna pasivita, Sociabilita, Samota, Opatrnosť).
3. Emocionálna adjustácia (Zraniteľnosť, Nedostatok sebadôvery, Plachosť, Fyzická citlivosť).
Broesterhuizenov dotazník je dobrým indikátorom pre sociálno-emocionálne kompetencie dieťaťa a jeho sociometrického statusu v skupine rovesníkov. Pre-tože osobnosť sledovaných detí sa ešte len utvára a prechádza vývinovými zme-nami, tak jednotlivé zistenia sa chápu ako modifikovateľný potenciál a nezo-všeobecňujeme ich.
Darina Tarcsiová, Margita Schmidtová
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
V podmienkach Slovenskej republiky neexistujú testy, ktoré by boli zame-rané na skúmanie úrovne osvojenia si posunkového jazyka, napriek skutoč-nosti, že posunky, resp. posunkový jazyk sa využívajú aj v ranej a predškolskej starostlivosti.
Raná starostlivosť sa realizuje v rodinnom prostredí, vzhľadom na skutoč-nosť, že predškolské zariadenia (materské školy) sú až od 3 rokov veku. Jednou z dôležitých úloh centier špeciálnopedagogických poradenstva je výber opti-málneho vzdelávacieho prostredia (materská škola pre sluchovo postihnutých alebo bežná materská škola, resp. materská škola pri centre špeciálnopedago-gického poradenstva).
V súčasnosti je na Slovensku 6 materských škôl pre sluchovo postihnutých, pričom tieto sú lokalizované v priestoroch základných škôl pre sluchovo postih-nutých. V rámci materských škôl pre sluchovo postihnutých sa postupuje podľa Vzdelávacieho programu pre deti a žiakov so sluchovým postihnutím ISCED 0, v rámci ktorého je možné využívať rozličné komunikačné formy (hovorený jazyk, posunkový jazyk, prstová abeceda, pomocné artikulačné znaky...), ako aj rozličné vzdelávacie prístupy (orálna metóda, auditívno-verbálna metóda, totálna komunikácia, bilingválny-bikulturálny prístup).
Aj v podmienkach Slovenskej republike je zrejmý odklon od medicínskeho modelu postihnutia a väčší príklon, resp. presadzovanie sociálneho modelu postihnutia (napr. Jesenský, 2000; Winzer, Mazurek, 2000; Valenta, 2003; Rep-ková, Požár, Šoltés, 2003; Tarcsiová, 2006, 2010; Lechta a kol. 2009, 2010), čo sa okrem iného prejavilo aj v dôraze na dôsledky postihnutia v živote, na vytváranie podmienok na strane spoločnosti, zdôrazňovanie individuálneho prí-stupu a hľadanie nových možností v oblasti edukácie. Tieto zmeny náhľadov na starostlivosť o deti a žiakov so zdravotným postihnutím sú úzko prepojené aj s myšlienkami humanizmu a zmenami v oblasti všeobecnej pedagogiky, ale svoju úlohu zohrali aj ekonomické podmienky vo vyspelých štátoch, zlepšova-nie podmienok vzdelávania, sociálneho a pracovného uplatnenia.
Uplatňovanie myšlienky spoločného vzdelávania sa začalo v 80. rokov 20.
storočia – idea integrácie a od 90. rokov 20. storočia, ale hlavne na začiatku 21.
storočia – idea inklúzie (Farell, Ainscow, 2002). V našom regióne môžeme sle-dovať tieto zmeny s určitým časovým posunom, pričom myšlienka integrácie bola jednoznačne v legislatíve zakotvená až po roku 1989 (Vyhláška Minister-stva školMinister-stva, mládeže a športu SR č. 409/1990Zb.). S konceptom inklúzie sme
Súčasné riešenia v diagnostike a podpora poskytovaná dieťaťu so sluchovým...
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
boli konfrontovaní hlavne po prijatí Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (OSN), ktorý bol ratifikovaný parlamentom Slovenskej republiky v roku 2010 a následne sa o ňom na rozličných fórach začalo diskutovať. Žiadny záväzný právny predpis v Slovenskej republike zatiaľ pre rezort školstva nede-finuje termíny “inkluzívne vzdelávanie”, “inkluzívna škola”, ani neustanovuje podrobnosti o zmenách, ku ktorým je potrebné v praxi škôl pristúpiť. Možno aj preto, podobne ako v Európe, aj na Slovensku sa termíny integrácia a inklú-zia rozlične používajú aj interpretujú (Horňáková, 2006; Lechta a kol. 2010;
Lechta, 2012) a v teórii aj v praxi sa používa aj dvojtvar integrácia/inklúzia.
Na základe vyššie napísaného je zrejmé, že po období ranej starostlivosti má dieťa a jeho rodina niekoľko možností ďalšieho vzdelávania v predškolskom období:
– začlenenie do materských škôl pre sluchovo postihnuté deti, ktoré sú vytvorené pri základných školách pre sluchovo postihnutých,
– začlenenie do bežných materských škôl – formou individuálnej integrácie/
inklúzie,
– naďalej ostať v domácej starostlivosti až do začiatku povinnej školskej dochádzky, vzhľadom na skutočnosť, že materská škola nie je v podmien-kach Slovenskej republiky pre deti so sluchovým postihnutím povinná.
V súvislosti s ranou a predškolskou starostlivosťou o deti so sluchovým postihnutím je veľmi dôležitá aj príprava odborníkov a Pedagogická fakulta Univerzity Komenského ako jediná na Slovensku pripravuje od roku 1995 odborníkov pre poradenský systém. Začalo sa bez predchádzajúcich skúsenosti a na začiatku išlo o 5-ročné magisterské neučiteľské štúdium. V akademickom roku 2005/2006 sa začala realizovať príprava odborníkov v študijnom programe poradenstvo v kombinácii s učiteľskou prípravou. V praxi to znamená, že ide o dvojprogram, pričom jednu časť programu tvorí Špeciálna pedagogika – poradenstvo a druhú časť niektorá z ponúkaných učiteľských špecializácií špe-ciálnej pedagogiky. Ide o kombináciu, ktorá z pohľadu praxe má svoje výhody a naši študenti môžu pôsobiť na viacerých pracovných pozíciách. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že špecializácia pedagogika sluchovo postihnutých (učiteľ-ský smer) sa dá študovať jedine na Pedagogickej fakulte v Bratislave, napriek tomu, že študijný program Špeciálna pedagogika ponúkajú aj ďalšie dve vysoké školy na Slovensku.
Darina Tarcsiová, Margita Schmidtová
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
Summary
In the first chapter of the authors from Bratislava the system of legal and practi-cal solutions in the field of early support provided to small children with hearing impaired which is currently in place in the Slovak Republic was described. The cur-rent solutions include the activity of special education counselling centres without separate special facilities for hearing impaired children. Meeting the requirements of early care is also supported by introduction of a national hearing screening program, which is led by the ministry of health. Deliberations on selection of hearing aids and implanting cochlear implants were the basis for assessment of patients’ progress.
The authors paid attention not only to parents, but also to preparation of special edu-cation specialists, and consequently, diagnostic methods used by them were discus-sed. On the basis of presented facts concerning treatment, education and providing care in the period of early childhood the authors analysed opportunities that a child and their parents had in further education in the preschool period.
References
Broesterhuizen, M.L.H.M. (1992). Inventory social – emotional developement in deaf chil-dren Sint Michielsgestel. Diagnostic Centre Instituut voor Doven, Sint Michielsgestel.
Desgeorges, J. (2003). Family perceptions of early hearing, detection, and Intervention sys-tems: Listening to and learning from families. Mental Retardation and Developmental Disabilities Research Reviews, 9(2), 89–93.
Dunn, M., Dunn, L.M. (1981). Peabody Picture Vocabulary Test – Revised. 1. vyd.
Minnesota.
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Erber, P.N. (1982). Auditory Screening Procedure (GASP), 1982. In Auditory Training.
Washington 1982.
Farrell, P., Ainscow, M. (2002). Making Special Education Inclusive. London: David Fulton Publishers, 220 s.
Horňáková, M. (2006). Inklúzia nové slovo – ale aj nový obsah? Efeta, roč. 16, č. 1, s. 2–5.
Ijsseldijk, F. (1991). Norms: prelingually deaf pupils. Instituut voor Doven, Sint Michielgestel.
Jakubíková, J. a kol. (2006). Detská audiológia 0–4 roky. Bratislava: SAP, 191 s.
Jesenský, J. (2000). Základy komprehenzívní speciální pedagogiky. Hradec Králove: Gau-deamus, 275 s.
Koncepcia špeciálnopedagogického poradenstva v časovom horizonte rokov 2000–2015.
Schválilo Ministerstvo školstva SR číslo 503/2000-44 dňa 18. decembra 2000.
Súčasné riešenia v diagnostike a podpora poskytovaná dieťaťu so sluchovým...
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
Koncepcia špeciálnopedagogického poradenstva. (2007). Schválila vláda Slovenskej republiky uznesením 282 z 21. marca 2007.
Lechta,V. a kol. (2009). Východiská a perspektívy inkluzívnej pedagogiky. Martin:
Osveta,2009. s. 128. ISBN 978-80-8063-303-5.
Lechta,V. a kol. (2010). Základy inkluzívní pedagogiky. Praha: Portál, 210, s. 440.
Lechta, V. (2012). Inkluzívna edukácia včera, dnes, zajtra. In J. Michalík, a kol. Pohledy na inkluzivní vzdělávaní zdravotně postižených. Olomouc: UP Olomouc, s. 15–23.
Linczényová, G., Schlosserová, M. (1999). Diagnostika u sluchovo postihnutých detí. Ban-ská Bystrica: Metodické centrum, 40 s.
Németh, O. (2008). Ciele a koncepčné zámery špeciálnopedagogického poradenstva na Slovensku. In. Tímová spolupráca v komplexnej starostlivosti o dieťa s postihnutím raného veku (s. 78–92). Bratislava: Haufo.
Schmidtová, M. (2009). Orálne a auditívno-verbálne prístupy vo vzdelávaní detí a žiakov so sluchovým postihnutím. 1. vyd. Bratislava: MABAG spol. s r.o., 2009, 98 s.
Schmidtová, M. (2012). Diagnostikovanie jedincov so sluchovým postihnutím. In A. Kaste-lová, Diagnostika v špeciálnej pedagogike. Sapientia. Bratislava, s. 117–143.
Spencer, P. (2000). Every opportunity: A case study of hearing parents and their deaf child.
In P. Spencer, C. Erting, M. Marschark (Eds.), The deaf child at home and at school (pp.
111–132). Mahwah, NJ: Erlbaum.
Šimková Ľ., Kabátová, Z., Groma, M., Profant, M., Šimko, Š. (2003). Možnosti hodnotenia porozumenia reči a spontánnej rečovej produkcie u detí s kochleárnym implantátom.
Logopaedica VI, 79–82
Tarcsiová, D., Hovorková, S. (2002). Máme dieťa so sluchovým postihnutím,…čo ďalej?.
Nitra: Efeta, 118 s.
Tarcsiová, D. (2006). Zmeny v paradigmách pedagogiky sluchovo postihnutých a ich odraz v poradenskom systéme. In Effeta – otvor sa 2005: Poradenstvo v špeciálnej a liečebnej pedagogike. Martin: Osveta, s. 73–76.
Tarcsiová, D. (2010). Špeciálna pedagogika v procese zmien a potreba identifikácie nových vzdelávacích potrieb v podmienkach postgraduálneho vzdelávania. In Paedagogica spe-cialis 24. – Bratislava: Univerzita Komenského, s. 59–73.
Tichá, E. (2007). Postoje a názory rodičov na systém včasnej intervencie detí s postihnutím na Slovensku. In Špeciálnopedagogická diagnostika, včasná intervencia a špeciálno-pedagogické poradenstvo pre znevýhodnené osoby (s. 308–323). Bratislava: MABAG.
Valenta, M. et al. (2003). Přehled speciální pedagogiky a školská integrace. Olomouc:UP, s. 322 Winzer, M., Mazurek, K. (Eds.). (2000). Special Education in the 21st century. Washington:
Galaudet University Press, 270 s.
Zákon NR SR č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Zákon NR SR č.112 /2013 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
Zákon NR SR č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu SR č. 325/2008 Zb. o školských zariade-niach výchovného poradenstva a prevencie.
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017