Na základe vyššie spomenutých legislatívnych noriem, prijatých v roku 2008, došlo k zmenám a oblasť špeciálnopedagogického poradenstva môžeme charakterizovať v súčasnosti nasledovne:
Súčasné riešenia v diagnostike a podpora poskytovaná dieťaťu so sluchovým...
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
a) názov inštitúcie
– Centrum špeciálnopedagogického poradenstva b) poskytované služby:
– komplexná interdisciplinárna špeciálnopedagogická činnosť, – psychologická činnosť,
– diagnostická činnosť, – poradenská činnosť, – rehabilitačná činnosť, – preventívna činnosť, – metodická činnosť,
– výchovno-vzdelávacia a iná odbornú činnosť, – súbor špeciálnopedagogických intervencií.
c) formy realizácie odbornej činnosti – ambulantná poradenská starostlivosť,
– starostlivosť o dieťa a žiaka so zdravotným postihnutím v rodine, – krátkodobé pobyty dieťaťa a žiaka alebo zákonných zástupcov s
die-ťaťom v centre špeciálnopedagogického poradenstva, ktorého dĺžka spravidla nepresiahne päť pracovných dní (tamtiež).
d) organizácia centier špeciálnopedagogického poradenstva
– zamerané len na jeden druh postihnutia (napr. sluchové, alebo zrakové postihnutie),
– poskytujúce služby viacerým druhom zdravotného postihnutia.
e) umiestnenie centra špeciálnopedagogického poradenstva
– pri špeciálnych školách zameraných na daný druh postihnutia (napr. pri základnej škole pre sluchovo postihnutých),
– samostatne.
f) zriaďovateľ centra – centrá štátne, – centrá súkromné, – centrá cirkevné.
Centrá špeciálnopedagogického poradenstva sa môžu členiť na úseky podľa hlavného zamerania ich činnosti (na úsek raného poradenstva, úsek psycholo-gickej činnosti, úsek sociálnej činnosti), alebo podľa druhu zdravotného postih-nutia alebo vývinových porúch.
Darina Tarcsiová, Margita Schmidtová
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
Z vyššie napísaného vyplýva, že na Slovensku neexistujú samostatné zaria-denia, ktoré by sa venovali len deťom s postihnutím v období raného veku, ale tieto služby sa poskytujú v rámci centier špeciálnopedagogického poradenstva, ktorých pôsobenie začína hneď po objavení postihnutia a končí ukončením prí-pravy na povolanie (stredná, resp. aj vysoká škola).
Na základe štatistických údajov k 15.9.2013 máme 130 centier špeciálno-pedagogického poradenstva, z toho je 50 súkromných, 1 cirkevné a zvyšných 79 štátnych. Veľká časť štátnych centier je vytvorených pri základnej škole pre niektorý druh zdravotného postihnutia. Sieť centier sa rozvíjala v minulosti kvantitatívne, v súčasnosti je dôraz kladený hlavne na zlepšovanie kvality po všetkých stránkach (personálnej, materiálnej, finančnej).
V súčasnosti je na Slovensku 5 centier špeciálnopedagogického poraden-stva, ktoré sú primárne zamerané na problematiku deti a žiakov so sluchovým postihnutím a tieto realizujú aj rané poradenstvo. Štyri z nich sú štátne a jedno je cirkevné. Všetky sú pri základných školách pre sluchovo postihnutých a sú rovnomerne rozložené po celom území Slovenska. Ďalšie centrá sa môžu veno-vať problematike deti so sluchovým postihnutím, ak majú medzi svojimi pra-covníkmi špeciálneho pedagóga – surdopéda.
Vyhláška MŠ SR č. 325/2008 o školských zariadeniach výchovného poraden-stva a prevencie stanovila aj novú pozíciu tzv. terénneho špeciálneho pedagóga, ktorý vykonáva poradenskú, preventívnu, výchovnovzdelávaciu a metodickú činnosť v škole, v školskom zariadení, priamo v rodine a prirodzene v centre špeciálno-pedagogického poradenstva.
Okrem daných možnosti je v súčasnosti za podpory Nadácie Pontis z Nadač-ného fondu Telekom realizovaná vo viacerých mestách Slovenska bezplatná služba pre rodičov, prostredníctvom 11 mobilných (terénnych) špeciálnych pedagógov, ktorí navštevujú rodiny 1-2-krát mesačne priamo v domácom pro-stredí. Ide o rodiny s malými deťmi zvyčajne do 2 rokov a o túto službu musia sami rodičia prejaviť záujem.
Požiadavka ranej starostlivosti je podporená aj zavedením celoplošného skrí-ningu sluchu, ktorý v Slovenskej republike je od 1. mája 2006 (Odborné usmer-nenie Ministerstva zdravotníctva SR pre včasnú diagnostiku poruchy sluchu u novorodencov a detí), ktoré okrem iného stanovuje, že:
– každému novorodencovi sa musí vyšetriť sluch skríningovým prístrojom na vyšetrenie transcientných okoakustických emisií (TEOAE), pričom
Súčasné riešenia v diagnostike a podpora poskytovaná dieťaťu so sluchovým...
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
najvhodnejší je 3. deň po pôrode a vykonáva sa pred prepustením do domácej starostlivosti,
– ak skríningové vyšetrenie preukáže u novorodenca neprítomné emisie, ide o podozrenie na poruchu sluchu a lekár odporučí špecifické vyšetrenie, ktoré sa zopakuje vo veku 1 mesiaca veku dieťaťa,
– v prípade negatívneho výsledku sa následne realizuje vyšetrenie slucho-vých evokovaných potenciálov z mozgového kmeňa.
Diagnostika straty sluchu nielen pri novorodencoch, ale aj pri deťoch, žiakoch a dospelých osobách realizuje rezort zdravotníctva a je zabezpečená na celom území Slovenska. ORL lekár a/alebo foniater navrhujú aj pridelenie načúva-cích aparátov, ktoré patria medzi kompenzačné pomôcky prideľované podľa vestníka Ministerstva zdravotníctva SR. V ambulanciách a nemocniciach sú k dispozícii štandardné objektívne metódy vyšetrenia sluchu (tympanometria, vyšetrenie evokovaných potenciálov – BERA, otoakustické emise spontánné alebo evokované), ale aj subjektívne metódy vyšetrenia sluchu (tónová a slovná audiometria).
V súčasnosti je k dispozícii široká škála načúvacích aparátov, z ktorých sa dá pre každé dieťa vybrať to najvhodnejšie. Za nedostatok považujeme, že neexis-tuje úzka spolupráca medzi zdravotníckymi pracovníkmi a centrami špeciálno-pedagogického poradenstva. To znamená, že priamo po poskytnutí informácie o strate sluchu dieťaťa, nie sú rodičia nasmerovaní k ďalším odborníkom, ktorí by realizovali ďalšiu a to špeciálnopedagogické podporu. Na základe zákona o ochrane osobných údajov (č. 122/2013), nie je možné, aby zdravotnícky per-sonál zasielal informácie o deťoch priamo jednotlivým centrám a zamestnanec centra, v našich podmienkach, nie je členom medicínskeho tímu. Vyhľadanie a návšteva centra je na jednotlivých rodičoch a rodinách, čo v praxi znamená, že sú rodičia, ktorí hneď ďalšiu odbornú pomoc vyhľadajú a spolupracujú s ďalšími pracovníkmi, ale aj rodiny, ktoré z rozličných dôvod tieto ponúkané možnosti nevyužívajú, alebo ich využívajú oveľa neskôr, ako je žiaduce, resp.
v zdravotníckom zariadení nezískajú informácie o tom, na koho sa majú vo svojom blízkom okolí obrátiť. Je potrebné sa zamerať vo zvýšenej miere na poskytovanie relevantných informácií rodičom vo viacerých oblastiach života s dieťaťom so sluchovým postihnutím, ale hlavne na multidisciplinárnu spolu-prácu od obdobia zistenia straty sluchu a zabezpečiť, aby dieťa hneď ako je to možné, malo pridelené načúvacie aparáty, resp. sa pri splnení požadovaných
Darina Tarcsiová, Margita Schmidtová
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
podmienok uvažovalo o kochleárnej implantácii, tak aby sa vytvorilo čo najlep-šie podmienky pre jeho všestranný vývin.
Napriek vyššie spomenutým skutočnostiam, je možné konštatovať, že zave-denie plošného skríningu sluchu má pozitívny vplyv na včasnosť poskytovania špeciálnopedagogického poradenstva u detí so sluchovým postihnutím, pretože v súčasnosti sme konfrontovaní s niekoľko mesačnými klientmi, čo bolo pred niekoľkými rokmi veľmi výnimočne, na druhej strane sa nazdávame, že nie sú plne využité možnosti, ktoré plošný skríning sluchu u novorodencov poskytuje.
Rodiny s dieťaťom s poruchou sluchu sa líšia od rodín s deťmi s inými zdra-votnými problémami. Jedným z výrazných rozdielov je, že zatiaľ čo sa rodiny s dieťaťom so zdravotnými problémami musia rozhodovať o medicínskej liečbe v určitom momente (resp. akútne) rodiny s dieťaťom s poruchou sluchu musia prehodnocovať rovnaké rozhodnutia opakovane v rozličných kontextoch a fázach (Desgeorges, 2003; Spencer, 2000). Ide predovšetkým o komunikačné formy alebo technické pomôcky.
Výnimkou je rozhodnutie poskytnúť dieťaťu kochleárny implantát, pri kto-rom Stredler-Brown (1998) je toho názoru, že ide o “rozhodnutie v čase (point in time)”, na rozdiel od rozhodnutí týkajúcich sa komunikačného prístupu, komunikačných foriem, ktoré sa môžu ľahšie zmeniť alebo vyberať postupom času. Na Slovensku existujú možnosti kochleárnych implantácií v troch stredis-kách: v Bratislave (od roku 1994), v Košiciach (od roku 2009), v Ružomberku (od roku 2014). Deti, ktoré sú používateľmi kochleárnych implantátov sú vzde-lávané v rozličných vzdelávacích prostrediach (materské školy pre sluchovo postihnutých, bežné materské školy, resp. materské školy pre deti s narušenom komunikačnou schopnosťou).
Zameranie špeciálnopedagogického poradenstva v ranom veku u deti so sluchovým postihnutím sa orientuje na oblasti, ktoré sú ovplyvnené stratou slu-chu – sluchová výchova a rečová výchova, pričom veľmi dôležitým cieľom je vytvorenie primeranej komunikačnej bázy medzi dieťaťom a rodičmi (rodi-nou), pričom sa vychádza, z individuálnych možností dieťaťa a využívajú silné stránky dieťaťa.
Okrem centier špeciálnopedagogického poradenstva rodina s dieťaťom so stratou sluchu môže spolupracovať aj s logopedickými ambulanciami, ktoré sú súčasťou rezortu zdravotníctva a sú lokalizované prevažne v medicínskych zariadeniach a zameriavajú sa na osvojovanie si hovoreného jazyka. Pri svojej
Súčasné riešenia v diagnostike a podpora poskytovaná dieťaťu so sluchovým...
-development support and education of children and youth with hearing impairment – comparative analysis on the example of five European countries aborniak-Sobczak, Katarzyna Ita Bieńkowska, Edyta Tomińska • Wydawnictwo APS • Warsaw 2017
práci využívajú auditívno-verbálny prístup a orálne metódy, pretože ich klien-telu tvoria zväčša deti s kochleárnym implantátom alebo deti s ľahkými a stred-nými stupňami straty sluchu.
Napriek skutočnosti, že rodine s dieťaťom so stratou sluchu sa venuje via-cero odborníkov v tomto príspevku sa zameriame len na odborníkov z oblasti špeciálnej pedagogiky, čiže budeme písať len o diagnostických metódach, ktoré sú nimi využívané. Vo svoje práci používajú, v prípade potreby, aj diagnostické nástroje z iných oblastí (napr. škály na hodnotenie motoriky, hodnotenie late-rality, škály na hodnotenie sebaobslužných činnosti, skúšky priestorovej orien-tácie a vizuálnej percepcie), ale dôraz je prirodzene kladený na sluch a rozvoj komunikácie.
Testy, škály na zisťovanie sluchovej schopnosti sú zväčša zamerané na odha-lenie úrovne sluchového vnímania jedincov s poruchami sluchu. Výsledky sa porovnávajú s ontogenézou vývinu sluchových schopností u intaktných detí a to od vnímania zvukov, cez diskrimináciu, identifikáciu a porozumenie slov, viet až po porozumenie plnohodnotnej komunikácie.
GASP (Glendonald Auditory Screening Procedure) je jednoduchý skrínin-gový test autora Erbera (1982), ktorý preložili a upravili Linczényová a Schlos-serová (1999) a pomocou neho môžeme pomerne rýchlo zistiť aktuálny stav sluchových schopností dieťaťa a stanoviť ich úroveň. Výsledok je východiskom pre sluchovú výchovu. GASP obsahuje 3 subtesty:
I. Detekcia foném.
II. Identifikácia slov podľa počtu slabík, podľa prízvuku v slove a samotná identifikácia slov v uzatvorenom súbore.
III. Porozumenie viet, príkazov a pokynov primeraných jazykovým schop-nostiam dieťaťa
GASP test sa najčastejšie administruje pri používaní načúvacieho aparátu alebo kochleárneho implantátu.