/ í :• Í
o o-oa-
U • ' . í
SK00K0387
í?.'- í
PLEASE BE AWARE THAT
ALL OF THE MISSING PAGES IN THIS DOCUMENT
WERE ORIGINALLY BLANK
Bezpečne, spoľahlivo, ekologicky a ekonomicky prevádzkovať zdroje a dodávať elektrickú a tepel- nú energiu odberateľom je hlavným cieľom našej akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne. Pritom našou prvoradou snahou je zabezpečiť vyrovnanú bilanciu výroby a spotreby elektrickej energie v SR.
Podľa Svetovej energetickej rady (WEC -World Energy Council) je spotreba elektrickej energie veľmi nerovnomerná. Najväčšie problémy so záso- bovaním energiou nemajú vyspelé priemyselné štáty, ale hlavne rozvojové krajiny. Ten istý zdroj uvádza, že do roku 2020 nebude možné znížiť sve- tové emisie CO2 na úroveň roku 1990. Zodpoved- nosť za prípadné klimatické zmeny v dôsledku produkcie emisií vyvoláva úsilie o hospodárnejšie užívanie elektrickej energie a snahu o jej ekologic- kejšiu a ekonomickejšiu výrobu. Vychádzajúc z týchto a dälších poznatkov energetických expertov vo svete a z analýz slovenských odborníkov, ktoré robia v spolupráci so špičkou svetových odborníkov na energetiku, uskutočňujú Slovenské elektrárne, a.s. (SE, a.s.) svoju hospodársku, rozvojovú, inves- tičnú a ekologickú stratégiu. Vedenie SE, a.s.
schválilo Koncepciu kvality, Program strategickej zmeny a Koncepciu ochrany životného prostredia, ktorých aplikácia v akciovej spoločnosti prispieva k jej transformácii na modernú firmu západoeuróp- skeho typu.
Programy rozvoja výrobno-technickej základ- ne SE, a.s. do roku 2010 predstavujú naše hlavné zámery. Sú zdôvodnené metódami plánovania najnižších nákladov (LCP - Least cost planning) a finančnými analýzami uskutočniteľnosti. Od roku 1993 na nich pracovala skupina špecialistov, ktorá posudzovala 8 variant, jadrové aj nejadrové. Jej výsledky korešpondujú s nezávislými domácimi i zahraničnými štúdiami (Tractebel, EdF, Bechtel, Putnam, EGÚ). Podľa kritérií, ktorými sú predov- šetkým bezpečnosť, ekológia, ekonomika a podobne, vyšiel ako optimálny variant uvažujúci s dostavbou rozostavaných zdrojov. Ide v ňom najmä o dokon- čenie výstavby prvých dvoch blokov SE-Atómových elektrární Mochovce, o.z., ktoré budú spĺňať najvyš- ší bezpečnostný štandard jadrových elektrární typu VVER a pokračovanie v programoch zvyšovania bezpečnosti a spoľahlivosti blokov v SE-Atómových elektrárnách Bohunice, o.z.. Je to stály proces, ktorý aj v budúcnosti zabezpečí medzinárodne akcepto- vateľnú úroveň jadrových elektrární SE-EBO.
V programe je tiež postupná obnova resp. moder- nizácia a úprava 12-tich I 10 MW-tových blokov v Elektrárnách Vojany tak, aby boli splnené ekologic- ké limity, dokončenie rozostavaných a pripravova- ných stavieb v Elektrárnách Nováky a obnova tep- lárne Košice paroplynovým zariadením. Za účasti SE, a.s. pokračuje výstavba elektrárne s paroply- novým cyklom v Bratislave. Ďalšie prírastky spo- treby elektriny chceme tiež zabezpečovať rozvo- jom nových vodných elektrární a paroplynových blokov - kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
V žiadnom prípade nechceme rozvoj a obnovu výrobno-technickej základne zabezpečovať iba jad- rovou technológiou. Ide nám o vyváženú sústavu s diverzifikovanou základňou palivových vstupov, ktorá bude schopná plniť požiadavky hospodárstva SR aj v konkurenčnom prostredí.Výrobné varianty rozvoja naviac umožňujú zohľadniť sociálne aspekty palivovo-energetickej základne SR. V oblasti pre- nosových sietí okrem spoľahlivosti zabezpečenia dodávky elektriny odberateľom, musíme plniť tranzitné povinnosti, vyplývajúce z medzinárodného prepojenia v energetickej sústave CENTREL a jej prepojenia so západoeurópskou energetickou sústa- vou UCPTE. Významným príspevkom k plneniu týchto úloh je stavba 400 kV vedenia Lemešany- Krosno.
SE, a.s. pracuje aktívne v oblasti spotreby elek- trickej energie (DSM - Demand Side Management - riadenie strany spotreby elektriny).Tento projekt sme vypracovali v spolupráci s kanadskou firmou POWER SMART Inc. a za prispenia kanadskej vlády.
Načrtol na obdobie do roku 2010 program racio- nalizácie u koncových odberateľov elektriny, ktorý zabezpečujú SE, a.s. v spolupráci s ďalšími energe- tickými organizáciami. Podobný program zlepšenia energetickej úrovne sme prijali aj pre naše vlastné zariadenia výrobného a prenosového charakteru.
Ing.Tibor Mikuš Predseda Predstavenstva a generálny riaditeľ SE, a.s.
4
1 Hraničná !?.,
| 82'i 36 Bratislava Telefón:
071569 II! I Telefax:
071521 7525, 52 S 7533 Telex:
071933 62
•HISTÓRIA Začiatky rozvoja elektrárenstva na Slovensku boli charakteristické rozptýlenými zá- vodmi na výrobu elektriny bez koordinácie rozvoja.
Plošná elektrifikácia obcí, vytvorenie prenosovej sústavy a znárodnenie po roku 1945 vytvorili nut- nosť integrácie rozvoja a riadenia elektrárenstva.
Z celoštátne integrovaných organizácií bola v súvis- losti s uzákonením federácie (ČSSR) k I. I. 1969 zriadená výrobno-hospodárska jednotka Slovenské energetické podniky, trust Bratislava (VHJ SEP).
VHJ SEP bola zriadená z výrobno • technických základní VHJ Československé energetické závody Praha a VHJ Výstavba energetických závodov Praha, nachádzajúcich sa na území Slovenska. Nadriade- ným štátnym orgánom SEP v rokoch 1969 a 1970 bolo Ministerstvo priemyslu v Bratislave. Dispečerské riadenie elektrizačnej sústavy ČSSR i po zriadení SEP a po dohode s ČEZ, bolo zabezpečované celo- štátne Ústredným energetickým dispečingom v Prahe. Od I. I. 1970 bol trustový typ VHJ SEP pozmenený na koncern SEP, ktorý v rámci novej štrukturalizácie základného priemyslu bol podria- dený novozriadenému Federálnemu ministerstvu palív a energetiky v Prahe (FMPE). Z Ústredného energetického dispečingu bol vytvorený nový štátny dispečerský orgán Československý energetický dispečing Praha (ČSED), riadený priamo FMPE, organizačne začlenený do organizácie GR ČEZ.
K 30. 6. 1988 v súlade so zákonom č. 88/1988 Zb.
o štátnom podniku vznikol z koncernu SEP štátny podnik SEP. Neskorší zákon o štátnom podniku č.
11 1/1990 Zb. umožnil decentralizáciu činnosti SEP.
Rozhodnutím ministra hospodárstva ČSFR bol k 1.6. 1990 z majetkovej podstaty SEP založený nový štátny podnik Slovenský energetický podnik (SEP) a následne boli vyčlenené a stali sa samostatnými štátnymi podnikmi Západoslovenské energetické závody Bratislava, Stredoslovenské energetické
Košice, Elektrovod Kremnica, Elektrovod Senec. Od I. I. 1993 nadriadeným štátnym orgánom SEP sa stalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.
Po vytvorení SR, na základe dohody medzi a.s. ČEZ a š.p. SEP sa zachovalo spoločné dispečerské riade- nie elektrizačných sústav ČR a SR, organizačne za- členené do a.s. ČEZ Praha. K I. 9. 1994 boli zo š.p.
Elektrovod Bratislava a Elektrovod Žilina.
1. 11.1994 na základe Uznesenia vlády SR č. 901 bola z majetkovej podstaty š.p. SEP založená akciová
5
spoločnosť Slovenské elektrárne, Bratislava (SE, a.s.) so základným imaním 40 289 221 000 Sk. Držiteľom akcií sa stal Fond národného majetku SR.V roku 1996 bolo zvýšené základné imanie na 41 804 300 000 Sk.K 1.4.1994 sa zrušilo spoločné dispečerské riadenie elektrizačně] sústavy (ES) ČR a SR a Slovenský ener- getický dispečing (SED) v Žiline v plnom rozsahu prevzal dispečerské riadenie ES SR.
1. 10. 1996 bolo uvedené do prevádzky riadiace a zúčtovacie stredisko CENTREL EACC vo Varšave ako samostatný regulačný a zúčtovací blok UCPTE Sever.
t..';!
ľ- " i L.—-1
0
k j
ČINNOSŤ Hlavným predmetom činnosti SE, a.s. je výroba elektrickej energie, prevádzka preno- sovej sústavy 220 a 400 kV, tranzit, dovoz, vývoz a predaj elektrickej energie. Zaoberá sa tiež výrobou, rozvodom a predajom tepla. Elektrickú energiu predáva trom regionálnym distribučným podnikom a priamo vybraným priemyselným podnikom:
Slovalco, Duslo Šaľa, VSŽ, OFZ Široká, Závlahy.
Prostredníctvom Slovenského energetického dispe- čingu usmerňuje výrobu a dovoz elektrickej energie podľa požiadaviek konzumentov a riadi prevádzku prenosovej elektrizačnej sústavy SR. Zabezpečuje rozvoj elektrizačnej sústavy SR v rozsahu, spôso- bom a v termínoch v súlade so zásadami a odporú- čaniami prijatými Energetickou koncepciou SR. Vo svojej činnosti sa riadi zásadou minimalizácie nega- tívnych vplyvov na životné prostredie.
STRUKTURA VÝROBNÝCH A ROZVODNÝCH
U
•jadrové elektrárne s inštalovaným výkonom 1760 MW, čo reprezentuje 100 % inštalovaného výkonu jadrových elektrární SR
•klasické tepelné elektrárne s inštalovaným výkonom 2017,8 MW, čo reprezentuje 67 % inštalovaného výkonu tepelných elektrární SR
•vodné elektráne s inštalovaným výkonom 2367,6 MW, čo reprezentuje 99 % inštalovaného výkonu vodných elektrární SR
• prenosovú sústavu 400 kV o dĺžke 1424 km, 220 kV o dĺžke 788 km, 110 kV o dĺžke 54 km, 15 rozvodní 400 kV, 8 rozvodní 220 kV a I rozvodnu 110 kV.
ORGÁNY A ORGANIZAČNÉ USPORIADANIE Orgány SE, a.s.:
•Valné zhromaždenie akcionárov
•Dozorná rada
• Predstavenstvo
Činnosť akciovej spoločnosti riadi Predstaven- stvo, ako štatutárny orgán, prostredníctvom Riaditeľ- stva SE, a.s. s najvyšším predstaviteľom generálnym riaditeľom.
7
Výrobná činnosť sa zabezpečuje deviatimi odštepnými závodmi, ktoré sú organizačnými zlož- kami SE, a.s. bez právnej subjektivity, avšak riaditelia odštepných závodov majú v právomoci vystupovať v mene spoločnosti SE, a.s. vo veciach týkajúcich sa týchto zložiek:•SE-Atómové elektrárne Bohunice, o.z. Jaslovské Bohunice (SE-EBO)
• SE-Atómové elektrárne Mochovce, o.z. Mochovce (SE-
•SE-Elektrárne Vojany, o.z.Vojany (SE-EVO)EMO)
•SE-Elektrárne Nováky, o.z. Zemianske Kostoläny (SE-
•SE-Tepelná energetika Košice, o.z. Košice (SE-TEKO)ENO)
•SE-Vodné elektrárne Trenčín, o.z.Trenčín (SE-VET)
•SE-Vodné elektrárne Dobšiná, o.z. Dobšiná (SE-VED)
•SE-Vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhore- ným palivom, o.z. Jaslovské Bohunice (SE-VYZ)
•SE-Prenosová sústava, o.z. Bratislava (SE-PS).
.0* ' *
BIELORUSKO
PAN1F1 KO
8
O
O
O O
o o
SLOVENSKY ENERGETICKY DISPEČING ŽILINA Slovenský energetický dispečing (SED) v Žiline pôsobí ako organizačný útvar riaditeľstva SE, a.s. samostatne od 1. 4. 1994 a v plnom rozsahu dispečerský riadi elektrizačnú sústavu SR. Spolupra- cuje s dispečerskými útvarmi výrobní SE, a.s. a dis- pečingami rozvodných podnikov ZSE, SSE.VSE.
SED v rámci svojej činnosti:
.zabezpečuje vyrovnanú výkonovú bilanciu elektrickej energie ES SR v zmysle dohodnutých zásad medzi- národnej energetickej spolupráce a ďalších dvojstran- ných a mnohostranných dohôd o výmenách elek- trickej energie
.zabezpečuje racionálne a ekonomické využívanie zariadení na výrobu a prenos elektrickej energie ES SR, požadovanú spoľahlivosť a kvalitu elektrickej energie dodávanej odberateľom
• spolupracuje s dispečerskou službou EACC Varšava a s partnerskými dispečerskými centrami UCPTE za účelom koordinácie prevádzky
• riadi medzinárodné výmeny elektrickej energie ES SR (export, import, tranzit) a vedie ich evidenciu,
• reguluje saldo exportu a importu elektrickej energie
• riadi napäťové pomery a toky jalovej energie v PS SRESSR a v napájacích bodoch distribučnej I 10 kV sústavy
• rieši zásobovanie elektrickou energiou pri porucho- vých stavoch v ES SR.
ROZHODUJÚCE ROZVOJOVÉ ZÁMERY VYPLÝVAJÚCE Z ENERGETICKEJ KONCEP- CIE SR
• dobudovať I. dvojblok v JE Mochovce so začiatkom prevádzky v roku 1998 a 1999
• zabezpečiť inováciu JE V-1 Jaslovské Bohunice tak, aby mala medzinárodne akceptovateľnú úroveň jad- rovej bezpečnosti
.posúdiť dobudovanie 2. dvojbloku v JE Mochovce so začiatkom prevádzky najneskôr v rokoch 2003 a 2004
.odsírenie a denitrifikácia bloku č.I v EVO I
.obnova blokov č. 5 a 6 EVO I na fluidné kotle do roku .obnova blokov č. 3 a 4 EVO I na fluidné kotle do roku1999 . postupná modernizácia bloku v EVO 22002
9
• vybudovať 2 x 400 kV vedenie Lemešany - štátna hranica Poľsko.obnova zariadeníTEKO Košice
• pokračovanie v rokovaniach o priamom prepojení ES SR a ES Rakúska (Stupava - Viedeň) a príprava ďalšieho prepojenie ES SR a ES Maďarska, vytvore- nie ďalších technických podmienok na trvalú, para- lelnú spoluprácu so sústavami UCPTE.
PRI ZABEZPEČOVANÍ ROZVOJOVÝCH A INOVAČNÝCH ZÁMEROV JE POTREBNÉ
PODPOROVAŤ
.výstavbu paroplynových zariadení (PPC), resp. Ko- generačných cyklov a elektriny (KOGE) pomocou plynovej turbíny alebo spaľovacieho motora, ako náhradu za dožívajúce zdroje
• budovanie malých vodných elektrární a využívanie obnovitelných a druhotných energetických zdrojov .realizáciu projektov vypracovaných v rámci progra-
mu PHARE, zameraných na racionalizáciu spotreby palív a energie
.aktivity, ktorých cieľom je hospodárne využívanie elektrickej energie a zníženie nákladov nutných na zabezpečenie špičkového elektrického výkonu, označované ako programy "Demand Side Manage- ment" (DSM - riadenie na strane spotreby).
ZÁSADY PRE ZABEZPEČOVANIE DALSICH . dovoz elektrickej energie na vyrovnanie chýbajúceho
výkonu diverzifikovať a zabezpečovať ekonomicky efektívnym zmluvným dovozom tak, aby saldo nebo- lo vyššie ako 15 % z celkových potrieb spotreby SR
• v oblasti cien elektrickej energie presadzovať, po- stupné zreálnenie cien tak, aby vychádzali z nákla- dov (vrátane nákladov na ekologizáciu a likvidáciu dožitých výrobných zariadení)
. pri všetkých rozvojových a iných zámeroch vychádzať zo zásady, že ochrana životného prostredia je jed- ným zo základných východísk energetickej politiky SE, a.s.
Riadiť sa Nariadením vlády SR č. 92/96, ktorým sa vykonáva zákon č. 309/1991 Z.z. o ochrane ovzdu- šia a uplatňovať zákon č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
10
919 3i jaslovské Bohunice Telefón:
080SÍS9I 501-9
Telefax:
080ä!S9i 527, 59! SO Telex:
08051936 31
HISTÓRIA SE-Atómové elektrárne Bohunice, o.z. (SE-EBO) sa nachádzajú na západnom Slovensku 2,6 km od obce Jaslovské Bohunice v okrese Trnava.
Táto lokalita bola vybraná pre výstavbu jadrových elektrární, pretože najlepšie vyhovovala kritériám stanoveným pre umiestnenie atómovej elektrárne.
Patria k nim napr.: otvorená, dobre vetraná rovina, nízka úroveň spodných vôd, blízkosť zdroja chladia- cej vody (rieka Váh), ľahká dostupnosť cestných a železničných komunikácií, ako aj priemyselných podnikov, pripojenie na elektrizačnú sústavu a dálšie.
17. marca 1956 bolav Moskve medzi vtedajším Sovietskym zväzom a Československom podpísaná Dohoda o technickej pomoci pri výstavbe jadrovej elektrárne ťažkého typu s výkonom 150 MW, s reak- torom, ktorý bol označený symbolom KS 150. Jad- rová elektráreň A-1 mala overiť možnosti energe- tického využívania reaktora na prírodný urán, moderovaného ťažkou vodou a chladeného oxidom uhličitým (CO2). Charakter jadrovej elektrárne A-1 bol výskumno-vývojový a jeho realizáciou sa Česko- slovensko stalo overovateľom jedného z viacerých typov jadrových elektrární. Výstavba jadrovej elek- trárne sa začala v roku 1958 a bola prifázovaná k elektrizačnej sústave 25. decembra I972.V dôsled- ku prevádzkovej poruchy bola JE A-1 odstavená z prevádzky 22. februára 1977 a po komplexnej ana- lýze bolo v roku 1979 rozhodnuté o jej likvidácii.
Od I. januára 1996 elektráreň A-1 spadá do pôsobnosti nového odštepného závodu Vyraďo- vanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným palivom.
Na začiatku sedemdesiatych rokov bola prijatá v bývalom Československu koncepcia rozvoja jadro- vej energetiky na báze lähkovodných reaktorov. Bol to začiatok medzivládnej dohody z 30. 4. 1970 na dodávku dvoch kompletných jadrových elektrární s reaktormi typu VVER 440, každú o výkone 880 MW.
Na Slovensku sa začala stavať jadrová elektrá- reň V-1 v lokalite Jaslovské Bohunice. Stavebné práce sa začali v roku 1972 a bloky s reaktormi WER 440, typV-230 boli postupne prifázované k elek- trizačnej sústave. 17.12.1978 prvý a 26.3.1980 druhý.
Odvtedy bezpečne a spoľahlivo vyrábajú elektrickú energiu.
Ešte v priebehu rozvinutej výstavby JE V-1 sa z dôvodu očakávaného deficitu v energetickej bilancii Slovenska rozhodlo o výstavbe JE V-2 s reaktormi typu V 213. Základný projekt bol rovnaký - reaktory VVER 440, ale typ V-213 vyjadruje technologickú
II
Iv •-;••')
náročnosť, so zlepšeným projektom hlavne z pohľadu jadrovej bezpečnosti.
Výstavba sa začala v roku 1976 a prvý blok bol prifázovaný k elektrizačnej sústave 20.8.1984 a druhý 9.8.1985.
Tým sa uzavrela výstavba v Jaslovských Bohuni- ciach s celkovým inštalovaným výkonom 1760 MWe. Koncom roku 1979 sa rozhodlo o využívaní jad- rových zdrojov pre teplárenstvo. Stavba tepelného napájača, na ktorý bola pripojená obec Jaslovské Bohunice a mesto Trnava, sa začala v roku 1983 a do prevádzky bola uvedená v roku 1987. Dĺžka napájača je 23 km (2 x DN 700) s prenosovou kapacitou 240 MWt. Pred dokončením je druhá vetva, ktorá bude teplom zásobovať mestá Hlohovec a Leopoldov.
Od uvedenia do prevádzky posledného štvrtého bloku (druhý blok JEV-2) sa jadrové elektrárne v Jas- lovských Bohuniciach stali stabilným zdrojom slo- venskej energetickej sústavy. Hlavnými atribútmi prevádzky bohunických blokov sú spoľahlivosť a bezpečnosť, ktorej sa venuje osobitná pozornosť.
Pod dozorom je aj radiačná situácia v jadrových elek- trárnách a kontrola jej vplyvu na okolité životné prostredie. V Trnavskom regióne sú SE-Atómové elektrárne Bohunice, o.z. dominantným priemysel- ným závodom a pre 2800 zamestnancov a niekoľko tisíc pracovníkov dodávateľských organizácií a ich rodín sociálnou istotou.
12 ČINNOST A ZÁKLADNE TECHNICKÉ PARAMETRE
V jadrovej elektrárni V-1 pracujú tlakovodné reaktory W E R 440 a typu V-230.Jadrová elektráreň je riešená v dvoch samostatných energetických blokoch. Blok sa principiálne delí na primárny a se- kundárny okruh.V primárnom okruhu je zdroj tepla, ktoré sa odvádza do parogenerátorov, kde sa odov- zdáva sekundárnemu okruhu. Primárny okruh po- zostáva z tlakovej nádoby reaktora, šiestich cirku- lačných slučiek, zabezpečujúcich chladenie, systému kompenzácie tlaku a pomocných systémov. Ako palivo sa používa obohatený urán, chladivom je chemicky upravená voda.
V sekundárnom okruhu sa tlaková a tepelná energia pary premieňa na energiu elektrickú.
Hlavnými komponentami sú 2 turbogenerátory (2 x 220 MW), dalej sú systémy napájacej vody s rege- neráciou, kondenzácie, úpravy vody a dochladzovania.
V jadrovej elektrárni V-2 pracujú tlakovodné reaktory W E R 440 novšieho typu V-213.
Technologická schéma a parametre sú s malými výnimkami zhodné s jadrovou elektrárňou V-l.
Hlavné rozdiely sú v spôsobe riadenia prevádzky a vybavenia bezpečnostných systémov.
TECHNICKÉ ÚDAJE
JE V-1
Počet reaktorových blokov 2Inštalovaný výkon elektrárne 2 x 440 M W Tepelný výkon elektrárne 2 x 1375 MWt Typ reaktora
Chladivo a moderátor Tlaková nádoba reaktora Rozmery
Priemer Výška Hmotnosť Materiál
Aktívna zóna reaktora Priemer
Výška
Počet palivových kaziet Tvar
W E R 440 V 230 heterogénny
s tepelnými neutrónmi demineralizovaná voda
3 840 mm 1 1 800 mm 215 t
uhlíková nízkolegovaná oceľ, žiaruvzdorná 2 880 mm
2 500 mm 292 šesťhran
13
14
KONDENZÁTOR •
TECHNICKÉ ÚDAJE JEV-2 REAKTOR
;..:'
Teplota pary (VT) 256 °C Tlak pary (VT) 4,22 MPa Teplota pary (NT) 216,5 °C Tlak pary (NT) 0,363 MPa Výstupné napätie 15,75 kV Chladenie voda, vodík
• Počet kondenzátorových telies ? Vyhotovenie
Množstvo chladiacej vodyMaximálna teplota chladiacej vody
Počet teplovýmenných rúrok Teplovýmenná plocha Spôsob chladenia kondenzátorov
Chladiace veže Počet chladiacich veží
Výška
Dolný priemer Horný priemer
Počet reaktorových blokov
dvojdielne 9 dvojkomorové B
35 000 m3/h •
S
33 °C i f
m 29 480 H16 300 m2 M
cirkulačný 9m
chladiace veže 11 s prirodzeným ťahom Wa
4 B B
120 m M 84,4 m M
53 m g
Inštalovaný výkon elektrárne 2 x 440 MW Tepelný výkon elektrárne 2 x 1375 M Wt Typ reaktora
Chladivo a moderátor Tlaková nádoba reaktora Rozmery
Priemer Výška Hmotnosť Materiál
Aktívna zóna reaktora Priemer
Výška
Počet palivových kaziet Tvar
VVER 440 V 2 I 3 heterogénny
s tepelnými neutrónmi demineralizovaná voda
3 840 m m 1 1 800 m m 215 t
uhlíková nízkolegovaná oceľ, žiaruvzdorná 2 880 m m
2 500 m m 312 šesťhran
15 r
K
I •
V
Priemer Výška Počet palivových článkov v kazete
Priemer Výška Materiál pokrytia Obohatenie palivových kaziet [% U 235]
Počet regulačných kaziet TvarPriemer
Palivová vsádzka Teplota vstupnej chladiacej vody
Teplota výstupnej vody Tlak vody
Množstvo vody v primárnom okruhu Počet PG na K blok Vnútorné rozmery
Dĺžka Priemer Hmotnosť Parný výkon Tlak pary Teplota pary
Teplota napájacej vody Počet teplovýmenných rúrok Teplovýmenná plocha
Počet HCČ na R blok Príkon elektromotora Napätie
Otáčky
Prietok chladivá
Počet TG na R blok Menovitý výkon Otáčky
Turbína
TeDlota Darv ÍVT1
144 mm 3 200 mm
126144 mm 3 200 mm zliatina Zr + Nb
1.6 2.4 3.6 17
j i
šesťhran 144 mm 42 t 267 °C 295 + 2 °C 12,26 MPa 223 m3 6
1 1 800 mm 1 3 210 mm 1 145 t 1 450 t/h j 4,6 MPa j 260 °C i 223 °C 1 5 546 I
2 510 m2 1
6 I
2MW I 6 kV i
1 500 ot/min 1 6 500-7 IOOm3/h 1
2 i
220 MW i
3 000 l/min itrojtel esová 9 kondenzačná 1 1 strednotlakové teleso | 2 nízkotlakové telesá 1
256 °C i
16
Tlak pary (VT) Teplota pary (NT) Tlak pary (NT)Výstupné napätie Chladenie
Počet kondenzátorových telies Vyhotovenie
Množstvo chladiacej vodyMaximálna teplota chladiacej vody
Počet teplovýmenných rúrok Teplovýmenná plocha Spôsob chladenia kondenzátorov
Chladiace veže Počet chladiacich veží
Výška
Dolný priemer Horný priemer
4,5 MPa 216,5 °C 0,363 MPa
15,75 kV voda, vodík dvojdielne2 dvojkomorové 35 000 m3/h 33 °C
29 480 16 300 m2 cirkulačný chladiace veže s prirodzeným ťahom
4120 m 84,4 m 53 m
UVAŽOVANÝ ROZVOJ
VÝROBNO-TECHNICKE) ZÁKLADNE
Hlavné aktivity SE-EBO:
•realizácia postupnej rekonštrukcie jadrovej elekt- rárne V-1, ktorá je naplánovaná na roky 1996-1999, čím sa vytvorí predpoklad pre jej dalšiu prevádzku
• príprava programu modernizácie a zvyšovania bezpečnosti JE V-2 a projektovej prípravy tejto akcie, následne po roku 2000 začať s realizáciou programu
• uvedenie do prevádzky tepelného napájača z JE EBO do miest Hlohovec (r. 1997) a Leopoldov.
I
\:Ľ l _
17
©
©
©
0
©
©O
©
©
©
e
©©
©
Stratégia prístupu k zvyšovaniu bezpečnosti v SE-Atómových elektrárnách Bohunice, o.z. je založená na deterministických a súčasne pravdepo- dobnostých hodnoteniach.
Zvyšovanie bezpečnosti a prevádzkovej spoľah- livosti sa vykonáva od samotného spustenia jadrovej elektrárne. Svedčí o tom aj viac ako I 000 zrealizo- vaných technických riešení.
Na základe rozhodnutia štátneho jadrového dozoru bol v r. 1991 -1993 zrealizovaný súbor opatre- ní, ktoré sú známe pod názvom "Malá rekonštrukcia V-1".
K najvýznamnejším prácam patrilo:
•žíhanie tlakových nádob reaktora na obidvoch blokoch
• overenie preukázateľnosti metódy "únik pred prasknutínV'-seizmické zodolnenie vybraných za- riadení
• zlepšovanie tesnosti hermetických priestorov .výmena snímačov a zariadení na systémoch merania
dôležitých parametrov
• oddelenie a technické zlepšenie systémov havarijného chladenia aktívnej zóny, sprchového, superhavarijného napájania parogenerátorov
• inštalácia diagnostických rýchločinných uzatváracích armatúr na parovodoch z parogenerátorov
•inštalácia diagnostických systémov na zariadeniach primárneho a sekundárneho okruhu
• rekonštrukcia výtlačných trás sprchového systému
• prepojenie systémov havarijného dopĺňania primár- neho okruhu medzi blokmi
• rekonštrukcia uzla poistných ventilov kompenzátora objemu
•doplnenie kontrolného a riadiaceho systému o panely núdzovej dozorne
• rekonštrukcia systému elektrického napájania vlast- nej spotreby blokov vrátane inštalácie dodatočného dieselgenerátora a akumulátorovej batérie
• výmena požiarneho signalizačného systému
•dovybavenie systémom stabilného hasenia
•zvýšenie odolnosti voči požiaru (výmena káblov za nehorľavé, protipožiarne nástreky, atď.)
•prepracovanie prevádzkových predpisov pre hava- rijné stavy
•vypracovanie štúdie pravdepodobnostného hodno- tenia bezpečnosti.
Náklady na tieto práce, ktoré v plnej výške hradil prevádzkovateľ jadrovej elektrárne, dosiahli takmer 2 mld. korún.
18
Ani po tejto rozsiahlej práci sa aktivity na jad- rovej elektrárni V-1 neukončili aj vzhľadom na to, že v rozhodnutí bývalého československého odborného jadrového dozoru bolo, že jadrová elektráreň V-1 musí začať ďalšiu rekonštrukciu, aby dostala povole- nie na prevádzku v roku 1995.Výpočtové analytické ako aj realizačné práce na vylepšení jadrovej elek- trárne V-1 pokračovali ďalej a v rokoch 1993-1995 bo- lo spracovávané komplexné inžinierske posúdenie stavu jadrovej elektrárne s návrhom systémov a opat- rení, ktoré majú byť realizované.Zmluva na toto posúdenie bola podpísaná s ne- meckou firmou SIEMENS. Z výstupov odporúčaní odborných medzinárodných misií, ktoré boli na jadrovej elektrárni V-1 robené, analýz a takisto z výstupu Basic Engineeringu vykonaných firmou SIEMENS bol spracovaný návrh programu ďalšej rekonštrukcie jadrovej elektrárne V-1. Vzhľadom na ekonomické potreby a takisto vzhľadom na skúse- nosti z iných elektrární bolo rozhodnuté, že táto rekonštrukcia bude rozdelená do krokov, a preto sa nazýva „Postupná rekonštrukcia jadrovej elektrárne V-1". Organizácia prác „Postupnej rekonštrukcie"
sa začala v roku 1996 a práce sú rozvrhnuté do roku 1999, kedy majú byť kompletne ukončené. Plánova- ný rozpočet na túto „Postupnú rekonštrukciu" je 5,5 miliardy slovenských korún, pričom postupnosť krokov umožňuje pri realizácií každého opatrenia a následnej prevádzky bloku, ukončiť prevádzku bez toho, že by to malo významný dopad na ekonomiku.
Zmluvu na realizáciu týchto prác dostalo konzorcium REKON. Konzorcium tvoria nemecká firma SIE- MENS a slovenský Výskumný ústav jadrových elek- trární, a.s.Trnava.V cieľoch rekonštrukcie je dosiahnuť medzinárodne akceptovateľnú úroveň jadrovej bezpečnosti. Úspešné zavŕšenie rekonštrukcie jad- rovej elektrárne V-1 bude dobrým predpokladom pre prípadnú ďalšiu prevádzku tohto potrebného a ekonomického zdroja elektrickej energie. Zo šta- tistík roku 1996 vyplýva, že táto elektráreň dodala viac ako 20 % elektrickej energie, ktorá bola spotre- bovaná národným hospodárstvom Slovenska.
19
i i
Tak ako v jadrovej elektrárni V-1 i v jadrovej elektrárni V-2 je proces vylepšení realizovaný prie- bežne od začiatku jej prevádzky. Hlavné oblasti, v ktorých boli vylepšenia realizované sú nasledovné:
dodatočný zobrazovací systém prevádzkových para- metrov
redundantný systém sledovania aktívnej zóny poistné ventily kompenzátora objemu
úprava kolektorov napájacej vody v parogeneráto- výmena armatúr regulujúcich hladinu v parogene-roch rátoroch a rekonštrukcia systému regulácie hladín v parogenerátoroch
dodatočný program sledovania krehnutia tlakovej nádoby reaktora
seizmické zodolnenie systému chladenia reaktora redundantné elektrické napájanie 4. systému nová postupnosť štartu a zaťažovania dieselgenerá- torazlepšenie protipožiarnej odolnosti atd ..
Ďalší program "Modernizácia zvyšovania bez- pečnosti" je robený na základe odporúčaní misie OSART, ktorá bola organizovaná Medzinárodnou atómovou agentúrou so sídlom vo Viedni v roku 1996. Ako podklad slúži bezpečnostná správa "Po 10 rokoch prevádzky" a Rozhodnutie ÚJD SR č. 4/96, ktoré ukladajú realizovať určité opatrenia.V jednot- livých etapách sa bude postupovať nasledovne:
V r. 1997-1999 bude spracovaný úvodný projekt a bezpečnostné analýzy. Z nich vyplývajúce a vy- brané bezpečnostné opatrenia sa budú realizovať paralelne. Následne sa vyberie dodávateľ prác.
Práce sa začnú realizovať podľa úvodného projektu a po r. 1999, okrem paralelne realizovaných vybra- ných bezpečnostných opatrení, sa začne s realizáciou prác podľa projektu Modernizácie a zvýšenia bez- pečnosti blokov JE V-2. Cieľom je pritom zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a ekonomickú prevádzku, obnovu technologického zariadenia a vytvoriť pod- mienky na predĺženie životnosti blokov JE V-2 na 40 rokov v súlade s programom rozvoja výrobno- technickej základne SE, a.s..
20
STAVA OPATRENIA V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIASkúsenosti z prevádzky jadrových elektrární SE-EBO poukazujú na mimoriadne priaznivú situáciu v okolitom životnom prostredí. Výsledky kontrol špeciálnych laboratórií potvrdzujú, že rádioaktivita životného prostredia sa tu vplyvom prevádzky jad- rových elektrární nezvýšila a namerané hodnoty sú hlboko pod povolenými prípustnými štátnymi limitmi.
Systém radiačnej kontroly je veľmi dôsledný, kvalitný a spoľahlivý. Kontrolu v priestoroch elektrární zabezpečuje dozimetrická služba. Okolie jadrovej elektrárne monitorujú Laboratóriá radiačnej kon- troly okolia jadrových elektrární v Trnave. Ročne sa odoberá viac ako 1150 vzoriek zo životného pros- tredia. Pre skvalitnenie kontroly vplyvu prevádzky na bezprostredné okolie bol vybudovaný teledozi- metrický systém, ktorý je od roku 1992 v nepretr- žitej prevádzke. Súčasťou teledozimetrického systé- mu je 24 meracích stanovíšť, ktoré sú rozmies-tnené v troch meracích okruhoch do vzdialenosti 15 km od elektrární.
21
35 39 Mocbovce Telefón:
08131391 141-4 Telefax:
08S3I39I S20
Telex:
OS 13/985 57
o
i
co UJ
N
o. c
Qío
HISTÓRIA Sídlo SE-Atómových elektrární Mochovce, o.z. (SE-EMO) sa nachádza na južnom Slovensku, 120 km na východ od Bratislavy, v okrese Levice. Podľa pôvodného plánu mala byť elektráreň umiestnená v intraviláne obce Mochovce. Priesku- mami sa zistilo, že toto položenie pre výstavbu nevyhovuje. Stavba sa presunula o 2 km na východ na pevnejší podklad, kde sú základy elektrárne za- pustené do monolitického skalného podkladu.
Výstavba sa začala v novembri 1982 s predpo- kladom spustenia prvého bloku v roku 1989. Základné technické parametere rozhodujúcich komponentov sú zhodné s jadrovou elektrárňou V-2. V stavebnej časti a v technologickom zariadení sa zvýšila tech- nická odolnosť na 7. stupeň MSK.Vybrané zariadenie primárneho okruhu sa vybavilo kotevnými zariade- niami, tlmičmi vibrácií a vykonali sa ďalšie úpravy stavebných konštrukcií. Odlišnosťou v technickom riešení Atómových elektrární Mochovce je použitie nového automatizovaného systému riadenia. Pô- vodné prototypové zariadenie systému DERIS 900 zlyhalo na súčiastkovej základni. Pri čiastkových skúškach na stende sa zistila vysoká poruchovosť a krátka životnosť komponentov, preto sa od tohto systému upustilo. Nevyhnutná náhrada nevyhovujú- ceho systému merania regulácie spôsobila oddiale- nie dokončenia elektrárne. Pôvodný riadiaci systém DERIS sa nahradil najmodernejším riadiacim systé- mom firmy Siemens - ASRTP. Na základe správy o najvýznamnejších poznatkoch z mimorozpočtové- ho programu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu „Bezpečnosť jadrových elektrární s reak- kácie bezpečnostných opatrení. V každej etape výstavby a prevádzky sa sústavne uvažuje s ochranou životného prostredia. Jednou z podmienok vstupu zahraničného kapitálu do Mochoviec bolo vypraco- vanie štúdie o vplyve prevádzky atómovej elektrárne na životné prostredie. Touto úlohou sa poverila nezávislá organizácia AEA Technology z Anglicka a výsledky správy zverejnili a predložili verejnosti na pripomienkovanie. Výsledky potvrdili vynikajúcu úroveň, ktorá je v mnohých parametroch rádovo vyššia, ako sú stanovené medzinárodné normy.
22 TECHNICKÉ RIEŠENIE A PARAMETRE BLOKOV
Výstavba sa realizuje v 2 etapách.V každej etape sa realizujú dva samostatné energetické bloky s reak- tormi VVER-440, typ V-213. Financovanie je zabez- pečené na dokončenie prvej etapy 2 x 440 MW.
O
o o
TECHNICKÉ ÚDAJE BLOKOV S REAKTOROM TYPU V-213
Hlavný výrobný blok:
Počet blokov Tepelný výkon Elektrický výkon Vlastná spotreba bloku Účinnosť bloku
Použité palivo
Projektovaná životnosť reaktorov
Tlaková nádoba reaktora:
Vnútorný priemer Hrúbka steny
Výška Hmotnosť
(bez vnútorných častí) Materiál
Primárny okruh
Počet chladiacich slučiek Prietok chladivá
Pracovný pretlak Teplota chladivá na výstupe z reaktora Teplota chladivá na vstupe do reaktora Celkový objem
primárneho okruhu Aktívna zóna:
Počet palivových kaziet pracovných
Počet palivových kaziet regulačných
Počet palivových kaziet celkom
Hmotnosť paliva v aktívnej zóne
41 375 MW 440 MW 35 MW 0,32
uo
230 rokov
3 542 mm 140 + 9 mm 1 1 805 mm 215 150 kg
legovaná Cr-Mo-V oceľ s návarom
642 600 m3/hod 12,26 M Pa 297,3 °C 267,9 °C 242 m3
312 37 349 42 t
23
Palivová kazeta:Dĺžka
Počet palivových prútikov Obsah paliva
Parogenerátor:
Typ
Množstvo vyrobenej pary Tlak pary na výstupe Teplota pary na výstupe Hmotnosť
3 217mm 126 120 kg
PGV2I3 450 t/hod 4,61 MPa 255 °C 169 t
Hlavné cirkulačné čerpadlo - 6 ks na I blok:
•Typ G C N 3 I 7
•Výkon 1,94 m3/s
• Otáčky I 460/min
•Príkon 1,5 MW Turbogenerátor - 2 ks na I blok:
•Typ
• Počet VT stupňov
• Počet NT stupňov
• Menovité otáčky
• Menovitý zdanlivý výkon generátora
SKODA 220 MW I
3 000 '/min 250 MVA
VPLYV NA ŽIVOTNE PROSTREDIE
S ochranou životného prostredia sa sústavne uvažuje v každej etape výstavby a prevádzky budúcej elektrárne. Jednou z podmienok vstupu zahraničného kapitálu bolo vypracovanie štúdie o vplyve prevádzky Atómovej elektrárne na životné prostredie.
Nezávislá organizácia AEA Technology z Anglicka vypracovala správu, výsledky ktorej boli zverejnené a predložené verejnosti na pripomienkovanie.
Potvrdili vynikajúcu úroveň, ktorá je v mnohých pa- rametroch rádovo nižšia ako sú stanovené medzi- národné normy.
24
97? 43 Zemianske Kosxoľany 0862192 97 33
'íe!s-[a:a 0862/922 815
0SŮ2I722 94
HISTÓRIA SE-Elektrárne Nováky, o.z. (SE-ENO) so sídlom v Zemianskych Kostoľanoch sa nachádzajú v blízkosti nováckych baní a nováckych chemických závodov v okrese Prievidza. Výstavba elektrárne začala v roku 1949 a prvý turbogenerátor TG I bol uvedený do prevádzky v roku 1953. Pôvodne plá- novaný výkon prvej etapy výstavby 44,8 MW, bol zvýšený na 128,8 MW a výstavbou druhej etapy ukon- čenej v roku 1957 sa zvýšil inštalovaný výkon ENO, uvádzanej tiež ako ENO A, na 178,8 MW. Tento výkon bol zabezpečovaný 10 kotlovými jednotkami a 8 tur- bogenerátormi.V rokoch 1963 až 1976 sa realizova- la ďalšia etapa výstavby ENO B.V rámci tejto etapy pribudli 4 bloky s celkovým výkonom 440 MW.Tým stúpol celkový inštalovaný výkon elektrárne na 618,8 MW. Dožité technologické zariadenia naj- staršej časti elektrárne boli postupne odstavené a v ENO A bol v roku 1996 uvedený do prevádzky nový fluidný kotol a nový proti tlakový turbogenerá- tor s výkonom 28 MW. Po uvedení týchto zariadení do prevádzky celkový výkon elektrárne predstavuje 576,8 MW.
V roku 1987 bol uvedený do prevádzky tepelný napájač do Prievidze s výkonom 137 MWt.Je napo- jený na zdroje ENO A. Zabezpečuje vykurovanie 15 tisíc bytových jednotiek. Dĺžka jeho trasy je 13,2 km a priemer potrubí 2 x DN 600.
Organizačne k SE-ENO je pričlenená i tepláreň v Handlovej, ktorá v súčasnosti plní už iba úlohu zdroja tepla pre CZT mesta Handlová. Pôvodná Elektráreň Handlová ("Silocentrála") bola uvedená
^ rastal na 35 MW. Pôvodne kombinovaná výroba elek-
"O triny a tepla bola ukončená v roku 1982 a odvtedy N výrobňa slúži už len ako zdroj tepla v pare-
^ ^ výhrevná. Kotlový fond pozostáva z troch kotlov.
C Na kotli č. I. v roku 1982 bola vykonaná rozsiahla
<Q*i rekonštrukcia, pri ktorej bol ku kotlu nainštalovaný Q) fluidný reaktor. Dosiahnuteľný parný výkon kotla je
>(/) 38 t/h. Ďalšie 2 kotly K5 a K6 majú dosiahnuteľný
" O výkon 42,5 t/h a v zimnom období sú v trvalej pre-
1 vádzke.
25
©
©
©
©
©
©
ČINNOST A TECHNICKÉ PARAMETRE
SE-Elektrárne Nováky, o.z. zabezpečujú výrobu a dodávku:
• horúcej vody na vykurovanie mesta Prievidza, Nováky a Zemianske Kostoľany ako aj pre priemy- selné a iné organizácie
• tepla do SCZT mesta Handlová
• elektrickej energie
• pary pre dodávku tepla okolitým priemyselným podnikom v Novákoch a Zemianskych Kostoľanoch.
Základné výkony ENO A a ENO B
• inštalovaný tepelný 2115 t/h
• inštalovaný elektrický 576,8 MW Výhrevnosť používaného paliva
• hnedé uhlie a lignit
zo slovenských uhoľných baní
• s priemernou výhrevnosťou 10,5 MJ/kg
• ťažký vykurovací olej 41,6 MJ/kg Tepelný výkon kotlov
ENOA KI,K2, K3.K4, K5 po I 10 t/h Fluidný kotol FK I 125 t/h E N O B K I , K 2 p o 350 t/h K3 a K4 po 370 t/h
r
Výkony turbogenerátorov ENOATG 1 a 2 po TG 3 a 4 po
TG II
ENO B Blok 1,2,3,4 po
22,4 MW 32,00 MW 28,00 MW 110,00 MW
PARAMETRE TEPELNÉHO NAPÁJAČA PRIEVIDZA
maximálny tepelný výkon teplota výstupnej
obehovej vody teplota vratnej obehovej vody
tlak v neutrálnom bode
137 MWt 150 °C 70 °C
1,5 MPa
ty: J
Výměníková stanica ENOA pozostáva z:
• I základného ohrievača
• 2 špičkových ohrievačov
Cirkuláciu obehovej vody zabezpečujú 3 obehové čerpadlá.
o
TECHNICKÉ] ZÁKLADNE DO ROKU 2Q0S:
•odsírenie spalín bloku 1,2 ENO B v roku 1997 s prí- nosom zníženia emisií SO2 30 - 40 tisíc t/rok
•primárne opatrenia DENOX na bloku č.I v roku 1998 s prínosom zníženia NOX cca o 300 t/rok
• náhrada kotla ENO A za fluidný 2. stavba v roku 2000 so znížením emisií SO2 3 až 6 tisíc t/rok, NOX 300 až 500 t/rok,TZL 400 až 700 t/rok
• vyvedenie tepla z ENO B do ENO A v roku 1999 s prínosom možnosti odstavenia starých kotlov ENO A a rozšírenia zásobovania teplom, odstavenie menších zdrojov znečistenia.
27
HISTÓRIA SE-Elektrárne Vojany, o.z. (SE-EVO) sa nachádzajú v blízkosti hraníc s Ukrajinou, na východnom Slovensku v okrese Veľké Kapušany.Situovanie elektrárne v tejto oblasti bolo zdôvodnené blízkosťou hraníc s vtedajším ZSSR, nakoľko pali- vovou základňou bolo čierne antracitické T-uhlie z Donbaskej uhoľnej panvy.Táto lokalita znamenala maximálne skrátenie prísunovej širokorozchodnej trate, dostatok chladiacej vody z rieky Laborec a vodnej nádrže Zemplínska Šírava.
Pôvodným zámerom bola výstavba elektrárne EVO I o výkone 4x110 MW, avšak v priebehu prác na projekte zvýšil sa výkon na 6 x 110 MW. S vý- stavbou sa začalo v roku 1961 a jednotlivé bloky boli uvedené do prevádzky postupne, v priebehu roku 1966 až 1967. S výstavbou druhej etapy, nazvanej ako EVO II, sa začalo v roku 1968 s výkonom 6x110 MW a bolo rozhodnuté o použití výkonovo rovna- kých blokov s prvou etapou. Sledovalo sa tým hlavne lepšie zabezpečovanie údržby.
V roku 1970 na základe rokovaní s dodávateľom čierneho antracitického uhlia bolo rozhodnuté o zmene palivovej základne SE-EVO II na tekuté palivo, získané destiláciou ropy dovážanej tiež zo ZSSR.Toto rozhodnutie prišlo už v procese výstavby a bolo nutné do veľkej miery prepracovať projektové riešenie v oblasti kotolne a palivového hospodárstva, to znamenalo predĺženie doby výstavby. Jednotlivé bloky boli uvedené do prevádzky v období október
1973 až september 1974.
Zmena palivovej základne vyvolala nutnosť vy- budovania destilačnej jednotky, prevádzkovanej Slovnaftom, v blízkosti elektrárne. V nasledujúcich rokoch sa ukázal i nedostatok tekutého paliva a bola vykonaná rekonštrukcia kotlov EVO II na spaľovanie zemného plynu, začnúc kotlami č. 25 a 26 v roku
1979 a končiac kotlami č. 21 a 22 v roku 1985.
Na riešenie nedostatku špičkového výkonu pri pokrývaní denného diagramu zaťaženia rozhodlo sa postaviť, EVO III, dve spaľovacie turbíny s výkonom
076 73 Vojany Telefon:
0949/382 551-6 Telefax:
09491332 979 Telex:
09491772 27, Ti4 44
í * ^ kovaný projekt zo ZSSR prispôsobený na naše normy.
j £ SQ Výstavba sa začala v roku 1972, boli postavené L ^ N základy a železná konštrukcia hlavného výrobného
~ »•>», bloku.
V roku 1973 sa na podnet sovietskej strany pre- iQ. hodnotila celoštátna palivová základňa ČSSR.Výsled-
| O kom bolo zastavenie stavby EVO III.
• _ a iyi Elektrárne zabezpečujú i teplárenský režim
?W "O redukovanou parou zo spoločnej zberne EVO I, II.
Parou zásobujú vlastný areál odštepného závodu.
28
TECHNICKÉ PARAMETRE Základné výkony• instalovaný tepelný 4 230 t/h
• instalovaný elektrický I 320 MW Výhrevnosť používaného paliva
•čierne antracitické uhlie
s výhrevnosťou 1
• ťažký vykurovací olej
s výhrevnosťou 3
• zemný plyn s výhrevnosťou 3 Tepelný výkon kotlov
• EVO I
• EVOU
Výkony turbogenerátorov
• EVO I i
• Evou Í
22 - 28 MJ/kg 39,36 MJ/kg 35 MJ/m3
6 kotlov po 350 t/h 6 kotlov po 355 t/h
6 turbín po 110 MW 6 turbín po I I O M W
UVAZOVANÝ ROZVOJ
VÝROBNO - TECHNICKÉ] ZÁKLADNE DO ROKU 2005
V programe rozvoja sú zahrnuté nosné investič- né akcie, ktoré obnovujú zdroj, a predlžujú životnosť zariadení, ktoré zásadne znížia produkciu znečis- ťujúcich látok - SO2, N OX a popolčeka:
• odsírenie a denitrifikácia blokov č. I a 2 EVO I do roku 1998
• obnova blokov č. 5 a 6 EVO I (prechod na fluidnú technológiu spalovania s výmenou všetkých techno- logických uzlov blokov) do roku 1999
• obnova blokov č. 3 a 4 EVO I do roku 2000
• výmena horákov na kotloch č. 23 a 24 EVO II za níz- koemisné (LOW - N OX horáky)
•výmena horákov na kotloch č. 21 a 22 EVO II za níz- koemisné.
29
Teplárenská 3 042 92 Košice
Telefon:
09516!9 !! !i Telefax:
0951742 816
HISTÓRIA SE-Tepelná energetika Košice, o.z.
(SE-TEKO) je budovaná hlavne na zásobovanie me- tropoly východného Slovenska Košíc teplom.Teplá- renský systém a zásobovanie mesta Košice teplom sa pripravoval už od roku 1950. Avšak až po rozhodnutí o výstavbe Východoslovenských železiarní v roku 1959 sa tento zámer postupne stával skutočnosťou.
V januári I960 odsúhlasilo vtedajšie Ministerstvo palív a energetiky jeho realizáciu. Začali sa tak práce na komplexnom riešení teplofikácie, s využitím do- dávky tepla z jestvujúcej turbocentrály pri terajšej budove VSE a provizórnych kotolní na sídlisku Nové Mesto . Pôvodné zásobovanie mesta teplom zabez- pečované z lokálnych domových a obvodných ko- tolní a centrály situovanej na sídlisku Nové Mesto s celkovým tepelným výkonom 67,6 MW sa začalo 17. 9. 1963. Súbežne sa zabezpečovala výstavba v novej lokalite Košice-Nižné Kapusníky. Vlastná výstavba I. etapy teplárne sa začala v máji 1964.
Technologické vybavenie tvorili parné kotly 2 x 160 t/h s celkovým tepelným výkonom 217,3 MW, horú- covodné kotly 2 x 58,15 MW s celkovým tepelným výkonom I 16,3 MW a kondenzačno-odberový tur- bogenerátor 55 MW. Základným palivom bol done- cký antracit, doplnkovým palivom mazut a zemný plyn. Prvé teplo dodala tepláreň 24.10. 1967 a tur- bogenerátor bol prifázovaný v júni 1968. Súčasne boli provizórne zdroje tepla odstavené.
Výstavba II. etapy teplárne začala v máji 1977 a jej technologické vybavenie predstavovali parné kotle 2 x 210 t/h s tepelným výkonom 286,1 MW, horúcovodný kotol 116,3 MW a protitlaková turbí- na 66 MW. Palivom bolo opäť antracitné čierne uh- lie. Prvé teplo dodal tento zdroj v decembri 1980.V priebehu II. etapy výstavby boli realizované tiež tri mobilné kotly, každý s výkonom 24 t/h.Tieto kotly boli v roku 1988 nahradené ďalším horúcovodným kotlom č. 4 s tepelným výkonom 140 MW.
Súbežne s výstavbou tepelných zdrojov sa bu- dovali i horúcovodné siete situované severne od teplárne a parný rozvod situovaný v južnej priemy- selnej časti mesta.
Primárny horúcovodný a parný rozvod má dĺžku staníc tepla zásobujúcich cca 80000 bytov, základnú a vyššiu vybavenosť a niekoľko priemyselných zá- vodov.
Do Tepelnej energetiky Košice, o.z. je organi- začne začlenený i „Překlenovací zdroj tepla Pre- šov". V roku 1988 boli premiestnené z Košíc do
30
Prešova tri mobilné parné kotly, každý s výkonom 24 t/h, kde palivom bol zemný plyn. Po ich premiest- není boli kotly rekonštruované z parných na horú- covodné. Súbežne prebiehala výstavba horúcovodov v dĺžke 2 km a odovzdávacích staníc tepla. S dodáv- kou tepla sa začalo 6.10.1989.Teplom a teplou úžit- kovou vodou je zásobovaných 2 676 bytov, školských a zdravotníckych zariadení.ČINNOST Ä ZÁKLADNE TECHNICKÉ
©G O O
© O
o
©
o o
Zabezpečuje výrobu a dodávku
• horúcej vody 180 °C/70 °C na vykurovanie mesta
•technologickej pary 1,1 MPa, 230 °C na vykurovanie a výrobné účely závodov v južnej časti mesta
• elektrickej energie
Základné výkony teplárne v Košiciach
•inštalovaný tepelný 875,8 MW
•inštalovaný elektrický 121 MW
•maximálny tepelný
v horúcej vode 600 MW
•maximálny tepelný
v technologickej pare 110 MW Výhrevnosť používaného paiiva
•čierne uhlie T koncentrát 25,96 MJ/kg
•zemný plyn 33,21 MJ/m3
Prehriata para 1 3,6 MPa, 545 °C sa vyrába v parných kotloch
•parný kotol č. I 108,65 MW
•parný kotol č. 2 108,65 MW
•parný kotol č. 3 143,05 MW
•parný kotol č. 4 143,05 M W Tepeíný výkon horúcovodných kotlov
•horúcovodný kotol č. I 58,15 MW
•horúcovodný kotol č.2 58,15 MW
•horúcovodný kotol č.3 I 16,30 MW
• horúcovodný kotol č.4 140,00 MW Prehriatu paru spracovávajú
•odberový turbogenerátor č. I 55 MW
•protitlaky turbogenerátor č. 2 66 MW
31
Parametre horúcovodnej siete• zima 180 °C, leto 80/40 °C s kvalitatívno-kvantita- tívnou reguláciou
• konštrukčná teplota 200 °C
• konštrukčný tlak 3,2 MPa
• prevádzkový tlak 2,5 MPa Sieť je dvojpotrubná, mrežová, uzavretá.
Parametre parnej siete . 2 2 0 ° C t l 0 ° C , 1,1 +0,1 MPa
• konštrukčná teplota 250 °C
• konštrukčný tlak 1,6 MPa
• prevádzkový tlak max. 1,2 MPa
• prevádzková teplota 220 °C
Parná sieť má dva prívodné napájače a zberné po- trubie vratného kondenzátu.
Základné technické parametre Prekleňovacieho zdroja tepía Prešov
• tepelný výkon kotlov 3 x 15,6 MW
• prietočné množstvo základné 223,3 t/h
• prietočné množstvo min. 154 t/h
• teplota výstupnej vody 150 °C
•teplota vstupnej vody 70 °C
©
©
UVÄZOVANÝ ROZVOJ
VÝROBNO - TECHNICKEJ ZÁKLADNE DO ROKU 2005
Oblasť zdrojov
•do roku 1999 inštalovať nízkoemisné horáky kotlov TEKO II a plynofikovať HK 4
• predĺžiť životnosť PKI, PK2 aTGI do roku 2005
• v rokoch 2002-2005 výstavba PPC Košice ako náhra- da za TEKO I.
Oblasť rozvodov tepla
•v rokoch 1996-1999 optimalizácia režimov horúco- vodných systémov
•v rokoch 1998-2003 zníženie teplotných parametrov teplonosného média
• v rokoch 1998-2003 rekonštrukcia hlavných napájačov v sústave
• v roku 1998 rekonštrukcia PaRS II
• v rokoch 2000-2005 extenzívny rozvoj primárnej siete k novopripojeným objektom, smerujúcim k au- tomatizovanému odberu.
32
r-,
ĎALŠIE ČINNOST! SE-Tepelná energetika Koši- ce, o.z. zabezpečuje činnosť štátneho metrologic- kého strediska od roku 1993.Vykonáva overenie a op- ravu meradiel určených na meranie spotreby tepla a teplej vody a konzultačno-poradenskú činnosť. Od roku 1996 sa stáva zmluvným partnerom v oblas- tiach prvotného overovania a metrologických služieb.
V súčasnosti sa stredisko pripravuje na overovanie matematických členov vodomerných častí a odpo- rových snímačov teploty. Rozširovaním sortimentu ponúkaných služieb podmieňuje rozširovanie technic- kých zariadení smerom k báze mikroprocesorov.
Akreditované chemické laboratórium, získa- ním akreditácie, spĺňa podmienky systému riadenia kvality. Základom činnosti laboratória je zameranie na rozbor transformátorových olejov, rozbor turbí- nových a mazacích olejov, rozbor uhlia a plynov, fyzikálno-chemický rozbor vody s vydávaním skú- šobných protokolov v súlade s európskymi a sve- tovými normami. Ďalej poskytuje komplexné služby v oblasti prevádzky výmenníkových staníc, údržby technologických zariadení, prevádzky a údržby tepelných rozvodov, elektro revízií nízkeho a vyso- kého napätia, revízií tlakových nádob, inžinierskej činnosti a stavebno-montážnej činnosti.
33
Soblahovská 2 911 69 Trenčín
Telefón:
08311570 111 Telefax:
08311523 459 Telex:
08311937 96
HISTÓRIA História vodných elektrární začlene- ných do SE-Vodné elektrárne Trenčín, o.z. (SE-VET) začínala výstavbou vodného diela, ktoré pozostá- valo z hate v Dolných Kočkovciach, prívodného a od- padného kanála s vodnou elektrárňou v Ladciach.
Toto vodné dielo bolo uvedené do prevádzky v roku 1936 s výkonom 13,8 MW. Na základe skúseností z tejto výstavby pokračovalo sa budovaním ďalších vodných elektrární, v rokoch 1940 -1946 stupňom Hava s výkonom 15 MW a v rokoch 1944-1949 stup- ňom Dubnica.Významným medzníkom bolo uvede- nie do prevádzky VE Orava v rokoch 1953-1954, PVE Liptovská Mara v rokoch 1975-1976, PVE Čier- ny Váh v rokoch 1981-1982, VE Gabčíkovo v rokoch 1992-1995. Do roku 1996 bolo uvedené v rámci pôsobnosti SE-VET v povodí Váhu, Oravy, Dunaja a Hrona do prevádzky 25 elektrární s celkovým výkonom 2 268,74 MW.
Riadenie prevádzky vybudovaných 25 elektrární, v ktorých je inštalovaných spolu 73 sústrojenstiev, si vyžiadalo vybudovať samostatné riadiace pracovisko
"Dispečing" Vodných elektrární Trenčín, o.z.. Úlo- hou tohto dispečingu je programovať a operatívne riadiť prevádzku všetkých vodných elektrární váž- skej kaskády a na Dunaji v súlade s potrebami e- lektrizačnej sústavy a s požiadavkami vodného hospodárstva a plavby. Dispečing sa úspešne uplat- ňuje aj pri riadení špičkovej prevádzky celých deri- vačných skupín elektrární, ako aj pri havarijnom nasadení celej kaskády, pri ktorom sú vodné elekt- rárne schopné do 2 - 5 minút zvýšiť predtým dodá- vaný výkon až do súčasného pohotového výkonu na dobu danú stavom naplnenia nádrží a podlä potreby elektrizačnej sústavy.
Závod Instalovaný výkon [MW] Hitnost turbíny
Gabčíkovo
Čierny Váh
Liptovská Mara Orava
Sučany
Mikšová
Nosiče Dubnica
Nové Mesto n/V
Madunice
Gabčíkovo Malé Gabčíkovo (SVII)
Mošoň Čierny Váh
Čierny Váh Prietok Liptovská Mara Bešeňová Orava Tvrdošín Krpelany Lipovec Sučany Hričov Mikšová 1
Považská Bystrica Nosíce
Ladce Hava Dubnica Trenčín Kostolná Horná Streda Nové Mesto n/V Madunice
Dolný Váh - Kráľova Veľké Kozmálovce
TG 1 - 8 TG 1,2 TGI.2 TG 21 -26 TG 1 TG 1 - 4 TG 1,2 TG 1,2 TG 1,2,3 TG 1,2,3 TG 1,2,3 TG 1,2,3 TG 1,2,3 TG 1,2,3 TG 1,2,3 TG 1,2,3 TG 1,2 TG 1,2 TG 1,2 TG 1,2 TG 1,2 TG 1,2 TG 1,2 TG 1,2,3 TG 1,2 TG 1,2,3
8 x 90,00 2 x 0,52 2 x 0,61 6 x 122,4 1 x 0,76 2x50 a 2x49 2 x 2,32
10,87 a 10,88 2 x 2,80 a 1x0,50 3 x 8,25
3 x 12,8 3 x 12,80 3 x 10,5 3x31,2 3 x 18,4 3 x 22,5 2 x 7,50 2 x 7,50 2 x 8,25 2x8,05 2 x 12,75 2 x 12,75 2 x 12,75 3 x 14,40 2x 22,53
2 x 2,40 a 1x0,52 720,00
1,04 1,22 734,40 0,76 198,00 4,64 21,75 6,10 24,75 38,40 38,40 31,50 93,60 55,20 67,50 15,00 15,00 16,50 16,10 25,50 25,50 25,50 43,20 45,06 5,32
4,5 - 8,0
30,0 a 5,050,0
100,0 210,0 36,0 a 12,0
35
Hnilecká 917 25 Dohšiná Telefón:
09421946 Q8-9 Telefax:
09421942 53
HISTÓRIA K SE-Vodné elektrárne Dobšiná, o.z.
(SE-VED), sú začlenené vodné elektrárne SE, a.s.
nachádzajúce sa na východnom Slovensku.
PVE Dobšiná
Prečerpávacia vodná elektráreň sa budovala postupne. Najprv sa vybudoval privádzač z akumu- lačnej nádrže Palcmanská Maša na rieke Hnilec do vodnej nádrže vo Vlčej doline v Dobšinej, potom prie- hrady a hydrocentrála vo Vlčej doline a priehrada Palcmanská Maša. PVE Dobšiná bola uvedená do prevádzky v roku l953.Vroku 1994 bola uvedená do prevádzky MVE Dobšiná II.
PVE Ružín
V prvej etape výstavby bola postavená priehrada na rieke Hornád a v druhej elektráreň a vyrovnávacia nádrž. Do prevádzky bola uvedená v roku 1972. Na tomto vodnom diele je vybudovaná aj malá vodná elektráreň, označovaná tiež ako Ružín II. Do pre- vádzky bola uvedená v roku 1974.
VE Domaša
VE Domaša je vybudovaná na rieke Ondava.
Vodné dielo Domaša, súčasťou ktorého je VE Domaša, slúži aj na akumuláciu vyšších prietokov, zabezpečuje vodu pre priemyselné podniky a na rekreačné účely. Elektráreň bola daná do prevádzky v roku 1966.
Ostatné malé vodné elektrárne VED
Vodné elektrárne Dobšiná postupne prevzali a re- konštruovali vodné elektrárne Rakovec, Krompachy a Švedlár.
PVE Dobšiná
Vodná nádrž Palcmanská Maša
• Celkový objem 10,355 mil. m3
Záchytná nádrž vo Vlčej doline
• Celkový objem 184,7 tis. m3
• Spád medzi nádržami 243 až 277 m
• Inštalovaný výkon: Dobšiná I 2x10,88 MW Dobšiná II 2 M W PVE Ružín
Vodná nádrž na rieke Hornád
•Celkový objem Vyrovnávacia nádrž
•Celkový objem
55,2 mil. m3
2,5 mil. m3
